„Prvý okamih ma šokoval,“ priznal Peter Šťastný. „Tá atmosféra ihneď udrie na emócie, zamáva človekom. Ťažko porovnateľné s čímkoľvek. Zmocnil sa ma pocit hrdosti, lebo vždy som miloval svoje Slovensko.“
Suma sumárum: k 112,75 slovenským olympijským bodom v období 1994 – 2004 prispela zima iba skromnými desiatimi (Lillehammer 2, Nagano 6, Salt Lake 2). O deväť sa zaslúžil biatlon, o jeden hokej. Už dlho si slovenskí športovci lámu hlavu, ako vôbec vyzerá zimná olympijská medaila. Naposledy ju ťažkali v Albertville 1992 štyria hokejisti: Jaromír Dragan, Róbert Švehla, Igor Liba a Peter Veselovský. Pod slovenskou vlajkou chronické medailové suchoty.
Zlato má len Nepela
Dovedna sedemnásť slovenských športovcov skončilo v histórii ZOH na medailovej pozícii. Iba jeden z nich má titul olympijského víťaza – krasokorčuliar Ondrej Nepela (1972). Najpočetnejšie medailové zastúpenie si držia hokejisti – trinásť hráčov. Viac ako jednu medailu vlastnia traja: najväčšou zbierkou sa môže pochváliť brankár Vladimír Dzurilla – tri medaily (jedno striebro a dvakrát bronz), po dvoch majú Jozef Golonka a Igor Liba (striebro a bronz). Kompletnú sadu zhromaždili krasokorčuliari – zlato Ondrej Nepela (1972), striebro Karol Divín (1960), bronz Jozef Sabovčík (1984). Lyžiarsky i ženský medailový primát zo zimnej olympiády drží Gabriela Svobodová-Sekajová striebornou medailou z bežeckej štafety (1984).
Rekordérkou medzi trénermi je Hilda Múdra. Zúčastnila sa na piatich ZOH a vychovala nášho jediného zimného olympijského víťaza. Po prvý raz ho viedla roku 1964 do Innsbrucku. O štyri roky neskôr sa k nemu v Grenobli pridal i Marián Filc (brat hokejového trénera Jána Filca, šéftrénera tímu 2002). Do Innsbrucku 1976 priviedla Evu Križkovú-Ďurišinovú a napokon v Sarajeve 1984 koučovala v juhoslovanských službách Sandu Dubravčičovú.
K veľkým trénerským postavám môžeme zarátať tvorcu hokejového striebra z roku 1948 Mateja Bucknu. Ladislav Horský asistoval Eduardovi Fardovi na ZOH 1960 (4. miesto). Ján Starší sa dočkal medaily ako tréner, keď na ZOH 1976 viedol s Karlom Gutom strieborné mužstvo. Jeho druhé olympijské koučovanie v Calgary už nebolo také úspešné (6. miesto). V Albertville Ivanovi Hlinkovi asistoval pri bronze Jaroslav Walter, rodák zo Sobědraži (okres Písek), ktorý sa usadil v Bratislave.
Tréner zjazdárok Pavel Šťastný z Bratislavy zasa priviedol čs. lyžovanie k historickej medaile Olgy Charvátovej v alpských disciplínach. V Calgary 1988 bol ďalší banskobystrický tréner Peter Schlank asistentom Dalibora Motejlka v družstve, ktoré doviezlo Plocovo striebro a Malecov bronz. Mimochodom, jeho brat Gustáv pôsobil v Nagane a Salt Lake ako biatlonový tréner. V Albertville 1992 dosiahol podobný úspech so skokanskou štvoricou banskobystrický tréner Ján Tánczos.
Vanderka v boboch i v tretrách
Zaujímavou postavou je Agnesa Búřilová-Wlachovská. V roku 1964 štartovala v športových dvojiciach s Petrom Bartosiewiczom a o 20 rokov neskôr predstavila v Sarajeve bronzového medailistu Jozefa Sabovčíka. A o ďalších desať rokov nominovali na hokejový turnaj 1994 jej syna Vladimíra.
Jediným manželským párom medzi pretekármi boli lyžiari Viera a Ján Klimkovci, ktorí štartovali na ZOH 1984. Bratsky si olympiády rozdelili Adrián a Marián Bírešovci: prvý štartoval na ZOH 1988, druhý o štyri roky neskôr, rovnako i Peter a René Pucherovci. V Salt Lake sa predstavili ako športová krasokorčuliarska dvojica súrodenci Jozef a Oľga Beständigovci a hokejisti Rastislav a Richard Pavlikovskí. Rodinný vzťah je aj medzi Janou Gantnerovou-Šoltýsovou a jej strýkom Antonom Šoltýsom, ktorý štartoval na ZOH 1964 v Innsbrucku, kde naša najúspešnejšia zjazdárka o dvanásť rokov neskôr začínala svoju olympijskú kariéru. Otec hokejistu z naganského kádra Romana Stantiena Vojtech Stantien štartoval na letných hrách roku 1968 v olympijskom ringu.
Jediným slovenským športovcom, ktorý štartoval na letných a zimných hrách je Marián Vanderka: v Sydney bežal 200 m a štafetu 4×400 m, v Salt Lake jazdil v štvorboboch.
Najmladším našim zimným olympionikom je Nepela. Tesne pred prvým štartom (1964) dovŕšil 13 rokov (narodený 22. januára 1951). Medzi ženami patrí primát Liane Drahovej a Eve Križkovej-Ďurišinovej. Liana (22. apríla 1953) mala na ZOH 1968 v deň otvorenia 14 rokov 9 mesiacov a 14 dní, kým Eva (20. marca 1961) na ZOH 1976 14 rokov 10 mesiacov a 15 dní.
Najstaršou bola Mária Jasenčáková (21. októbra 1957). V Nagane ako 40-ročná prekonala rekord, ktorý patril po lillehammerských hrách 37-ročnému Petrovi Šťastnému (narodený 18. septembra 1956).
V Salt Lake pôsobili v hokejovom tíme dvaja bratia – Peter Štastný ako generálny manažér a Vladimír Šťastný po druhý raz ako tréner brankárov (predtým v Lillehammeri 1994). A keďže Peter, Marián a Anton nastúpili spolu ako hráči v Lake Placide (1980), v našich výpravách pôsobili až štyria bratia!
XVII. ZOH, Lillehammer (Nórsko)
- Dátum: 12. – 27. februára 1994
- Počet krajín: 67
- Počet športovcov: 1737 (1215 mužov + 522 žien)
- Počet športov a disciplín: 6 - 61
- Medailové poradie krajín: Rusko 11 – 8 – 4, Nórsko 10 – 11 – 5, Nemecko 9 – 7 – 8
- Najúspešnejší jednotlivec: Ľubov Jegorovová (Rusko, lyžovanie) 3 – 1 – 0
