Doteraz najviac museli ocenení športovci na krku uniesť počas letných olympijských hier v Barcelone v roku 1992 – vtedy „zlato“ vážilo 231 gramov. Najväčší, 107-milimetrový priemer mali vďaka neobvyklému dizajnu medaily zo zimnej olympiády v Turíne v roku 2006. Uprostred mali otvor, a tak pripomínali olympijské kruhy. Medaila z terajších hier meria v priemere 85 milimetrov a je sedem milimetrov hrubá.
O zlatej medaile z Londýna sa dá povedať, že je strieborná. Žltého kovu obsahuje len 1,34 percenta, zato striebra 92,5 percenta. Z viac ako šiestich percent ju tvorí meď. Podľa pravidiel Medzinárodného olympijského výboru musí byť v „zlate“ najmenej šesť gramov zlata.
Za to, že sa cena zlatej medaily z tohtoročnej olympiády vyšplhala na nejakých 700 dolárov, môže hlavne rast cien drahých kovov v posledných rokoch. Keby bol najcennejší krúžok celý zo zlata, hojdalo by sa víťazom na krku 22 000 dolárov.
Investopedia pripomína, že je to sto rokov od doby, keď olympijskí víťazi naposledy dostali medaily celé zo zlata. Na hrách v Štokholme jedno „zlato“ vážilo okolo 24 gramov. Zlaté, strieborné a bronzové medaily sa rozdávajú od roku 1904. Na prvých novodobých olympijských hrách, ktoré sa konali o osem rokov skôr, víťaz dostal striebornú medailu a druhý pretekár medenú.
O tom, ako budú medaily z hier vyzerať, rozhodujú organizátori. Na tých z Londýna, ktoré pochádzajú z kráľovskej mincovne, je zobrazená grécka bohyňa víťazstva Niké. Vyrobiť jednu medailu vraj zaberie desať hodín.