Zisky a prekliatia piatich kruhov

Organizátori londýnskej olympiády museli vzhľadom na neustále stúpajúce náklady na bezpečnosť rozpočet niekoľkokrát navýšiť až na konečnú podobu 13,2 mld. eur. Britskí ekonómovia rátajú s tým, že tieto peniaze sa im v budúcnosti vrátia a celkovo by chceli dosiahnuť zisk 16,45 miliardy eur. Podľa investičnej spoločnosti Goldman Sachs by mala v najbližšom štvrťroku porásť aj britská ekonomika, a to o 0,4%. Neznamená to však, že jedna z najväčších svetových ekonomík sa dostane z hospodárskej recesie. Na to sa Briti spoliehať nemôžu.

„Až polovica z očakávaných 16,5 miliardy eur by mala pochádzať zo zahraničných investícií počas najbližších štyroch rokov ako priamy dôsledok olympijských hier,“ píše The China Post. Mary Ranceová, výkonná riaditeľka najväčšej britskej organizácie cestového ruchu tvrdí, že olympijské hry nepriniesli pre Veľkú Britániu taký výrazný prílev zahraničných turistov, ako sa očakávalo. „To číslo je oproti pôvodným predpokladom nižšie až o tridsať percent,“ tvrdí Ranceová.

Foto: Pravda, Infografika Pravdy.

graf, OH financie Ako dopadli olympijské hry po finančnej stránke?

Odborníci z Monash University v Melbourne a tiež z Centra olympijských štúdií v Barcelone porovnávali finančný výsledok uplynulých ôsmich letných olympiád od roku 1976. Niektoré z nich sa skončili finančnou katastrofou (Montreal 1976, Sydney 2000), ďalšie zasa výrazným ziskom (Barcelona 1992, Peking 2008).

Zatiaľ čo Kanaďania sa z veľkého finačného schodku spamätávali tri desaťročia, Barcelona sa aj vďaka olympijským hrám premenila na moderné centrum biznisu a turistiky a začala generovať obrovské zisky. Svoje možnosti jednoznačne prešvihli aj Gréci a aj vďaka nezvládnutým finančným tokom sa už v roku 2004 začali objavovať v krajine príznaky súčasnej veľkej finačnej krízy. Číňania vložili do organizácie Hier astronomické čiastky a vyplatilo sa im to. Dnes majú moderné diaľnice, metro, či letiská a odvážne sa dívajú do budúcnosti.