Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Nie sme futbalisti. Lyžiarske bremeno nosia na pleciach rodičia

Skončila v najlepšom. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby nemala len 24 rokov. Keď sa Olga Charvátová-Křížová (54) rútila na olympijských hrách v Sarajeve 1984 dole svahom, na záverečnom medzičase zjazdu svietilo prvé miesto.

21.02.2017 08:00
Olga Charvátová-Křížová, Foto:
Olga Charvátová-Křížová.
debata (2)

V cieli síce rodáčke zo Zlína vešali na krk bronz (od zlata ju delilo 17 stotín sekundy), no i tak sa zapísala do dejín. Žiadny iný československý zjazdár pred ňou nezískal pod piatimi kruhmi medailu.

„Do Sarajeva som si po ňu išla. Ale vybojovať som ju mala v inej disciplíne,“ hovorí lyžiarska legenda.

V ktorej?
Plán bol jednoznačný: atakovať medailové priečky v slalome. Problémy nám však narobilo počasie. Odkladali nám štarty, a tak sme neustále trénovali zjazdy. Už to dokonca vyzeralo tak, že na tréning slalomu nebudeme mať žiadny priestor. Napokon sme sa mu venovali aspoň zopár dní. To je však pre slalomára veľký problém. O dostatočnej príprave nemohla byť reč. Aj preto som sa musela uspokojiť s desiatym miestom.

Spomeniete si občas na bronzovú jazdu?
Ale áno, hoci z toho veľkú vedu nerobím. Medaila zo Sarajeva ma stále teší, no v reálnom živote mi nič neuľahčila. Na celé lyžiarske obdobie si však spomínam najmä v dobrom.

Ako vnímali lyžiarske veľmoci, že im jednu z medailí zrazu vyfúkla pretekárka z krajiny, kde lyžovanie nemalo porovnateľnú tradíciu?
Zo začiatku bol vyspelý lyžiarsky svet z nášho tímu vyplašený. Viete, z ničoho nič prišlo mladé družstvo s neznámym trénerom Pavlom Šťastným. V priebehu prvého roka sme začali bodovať vo Svetovom pohári. Vtedy pritom body dostávala len najlepšia desiatka pretekárok. Skrátka: zo zadných pozícií, na štart sme prichádzali s číslami okolo sedemdesiatky, sme sa rýchlo predierali vpred. Konkurencia z nás začala byť nervózna. Nemala k nám však negatívny prístup. Aspoň ja si na zlú skúsenosť nespomínam.

Keď ste získali olympijský bronz, nemali ste ani 22 rokov. O ďalšie dva ste už ukončili kariéru. Prečo?
Stanovila som si nejaké podmienky. Trénerovi som povedala, o čo ide a ak ich kompetentní nesplnia, skončím. Šťastný ich nedokázal presadiť, a tak som dodržala slovo. Nelákalo ma totiž bojovať o šieste, siedme miesta.

O aké podmienky šlo?
Chcela som viac trénovať. Jazdila som všetky disciplíny a potrebovala som podstatne viac priestoru. To mi zväz neumožnil. Nemohla som predsa stráviť na svahu toľko času ako špecialisti, keď som chcela súťažiť vo všetkých disciplínach.

Oľutovali ste niekedy svoje rozhodnutie?
Veru nie. Celú sezónu som súťažila s myšlienkou, že skončím. Tréner ma presviedčal, aby som to ešte skúsila. Začala som síce pracovať, ale dohodla som sa, že by ma na rok uvoľnili z práce. Preto som začala na jar trénovať s družstvom. No z ničoho nič som dostala list, v ktorom mi písali, že musím opätovne požiadať o zaradenie do reprezentácie. Nešlo mi to do hlavy, no kompetentní tvrdili, že to tak skrátka musí byť. Súhlasila som, žiadosť som napísala. Odpoveď, ktorú mám dodnes doma, znela v zmysle, že štát na mne prerobil a keď už som sa raz reprezentácie vzdala, nie je návrat možný.

Neuvažovali ste vtedy nad emigráciou? Vraj mali o vaše služby záujem Švajčiari i Američania…
Ale kdeže. Také veci som neriešila. Už pred zimnou olympiádou v Lake Placid 1980 som premýšľala, či má zmysel venovať sa tomuto športu. Do Ameriky som ísť nemohla, keďže zjazdári dostali len dve miesta – namiesto štyroch. Povinnosťou bolo, aby cestovala ženská i mužská bežecká štafeta. Napriek tomu, že som kritériá splnila, bola som jednou z tých, o ktorých na zväze povedali, že sme ešte mladé a máme dostatok času.

V súčasnosti zarábajú najväčšie lyžiarske hviezdy veľmi zaujímavé peniaze. Ako to bolo za vašej éry?
Lyžovaním sa nedalo uživiť. Veľký rozdiel však bol medzi mužským a ženským. U mužov to už bolo v značnej miere o peniazoch, u žien nie. Nehovoriac o podmienkach, aké mali alpské krajiny. Rozhodne nemôžem povedať, že by som z tohto športu finančne vyťažila.

Zalyžujete si ešte občas?
Samozrejme. Na lyžiach som stále, keďže sa tým trochu živím (smiech). V jednom z pražských klubov trénujem deti.

Na majstrovstvách sveta v St. Moritzi ste boli členkou ženskej časti jury. Čo bolo vašou úlohou?
Medzinárodná lyžiarska federácia zakaždým deleguje hlavného technického delegáta, ďalší traja majú na starosť štart, cieľ a jednu z pozícií na trati. Počas prvého týždňa som bola na štarte, počas druhého na trati. Veľa času na sledovanie pretekárov som nemala. Teší ma však, že počas tímovej súťaže som bola na štarte a nasávala atmosféru, keď slovenské družstvo získalo striebro.

Ako vnímate, že v absolútnej slalomárskej špičke sú dve Slovenky a jedna Češka?
Som rada, že sme sa vrátili k tomu, na čo sme boli zvyknutí. Najkrajší pohľad sa mi naskytol v Záhrebe na pretekoch Svetového pohára. Veronika Velez-Zuzulová, Petra Vlhová a Šárka Strachová na jednom pódiu, to je niečo úžasné. Už sme síce dve krajiny, ale aj naďalej cítim, že patríme k sebe.

Veronika Velez-Zuzulová počas 1. kola slalomu v... Foto: SITA/AP, Alessandro Trovati
Veronika Velez-Zuzulová Veronika Velez-Zuzulová počas 1. kola slalomu v St. Moritzi.

V Sarajeve vám úspešne sekundovala Slovenka Jana Gantnerová-Šoltýsová, obsadila piate miesto. Ste ešte v kontakte?
Samozrejme, vždy som mala na Slovensku veľa kamarátov. Tak je to i dnes. S Janou sme spolu počas pretekov strávili najviac času. Doteraz udržiavame kontakty, stretávame sa, telefonujeme si. Také priateľstvo sa už prerušiť nedá. Predsa len, celé desaťročie sme sa stretávali deň čo deň.

Keď vyslovíme meno Veroniky Velez-Zuzulovej, čo vám prvé napadne?
Že ide o veľmi vyzretú pretekárku. Ťaží zo skúseností, úspešne prekonala všetky zdravotné ťažkosti, ktoré ju postihli. Momentálne je v absolútnej pohode a žije z toho, čo si počas všetkých tých rokov oddrela.

Veľa sa špekuluje o tom, že by už po tejto sezóne mohla s kariérou skončiť. Aký je váš názor?
Je to individuálne. Zakaždým ide len o pocit konkrétneho športovca. Pokiaľ sa na to ešte bude cítiť, mala by pokračovať. Napokon, rýchlosť ešte nestratila. Nevyhne sa však tomu, že postupne o ňu príde a na najlepšie už nebude stačiť. To však zistí sama. Pokiaľ ale má z lyžovania radosť, mala by pokračovať.

Ako vidíte budúcnosť podstatne mladšej Slovenky – Petry Vlhovej?
Mám pocit, že to mala o čosi jednoduchšie ako Veronika. Je okolo nej dobrý tím. Od začiatku vie, čo chce. Má pred sebou vysoké méty. Myslím si, že na ceste za úspechmi jej výrazne pomohol tréner Ivan Iľanovský, dostal ju do svetovej špičky.

Petra Vlhová na trati 2. kola slalomu na MS v... Foto: SITA/AP, Alessandro Trovati
Petra Vlhová Petra Vlhová na trati 2. kola slalomu na MS v St. Moritzi.

Čo môže Vlhová v kariére dosiahnuť?
Má v sebe potenciál na to, aby jazdila viac disciplín. Možno by ho mala aj Veronika, keby mala od začiatku rovnaké podmienky. Išla však svojou cestou, inklinovala k točivým disciplínam, pri ktorých zostala. U Petry je situácia iná. Rýchlo vyskočila v slalome a je dostatočne mladá na to, aby napredovala aj v obrovskom slalome či super G.

Niektorí experti tvrdia, že jedného dňa získa nielen malý, ale aj veľký glóbus. Nie sú to prehnané tvrdenia?
Pokiaľ bude mať dostatočné finančné zázemie, ktoré jej zabezpečí, že bude trénovať na najvyššej úrovni, môže byť najlepšia na svete. V porovnaní s konkurenciou má výhodu, že je veľká, má v sebe silu. Nesmie však zostať v tréningovom procese sama. Potrebuje kolektív, ktorý ju bude tlačiť vpred. Je dôležité, aby sa mala s kým porovnávať.

Môže sa dočkať veľkých triumfov aj v ére Mikaely Shiffrinovej?
Prečo nie? Aj Američanka je len z mäsa a kostí. Treba však uznať, že Shiffrinová je úžasný typ športovca. Odmalička vyčnievala nad rovesníčkami. Rodina jej utvorila skvelé zázemie, od začiatku ju podchytili a vybrala sa správnym smerom. Evidentne nerieši v hlave zbytočnosti. Netrápi sa bočnými vplyvmi. Potom vie to, čo natrénuje, poľahky preniesť do pretekov.

Nie je tak trochu úsmevné, že Slovensko má dve špičkové lyžiarky a v národnom zväze vládnu spory?
Jednoznačne. Dopočula som sa, ako to u vás chodí. Robiť lyžovanie v našich krajinách nie je jednoduché. Nemáme systém, dostatočnú štátnu podporu. Ide v podstate len o to, či rodičia lyžiarov zoženú dostatok peňazí na tréningy, trénera, utvoria silné zázemie. Nie sme futbalisti ani hokejisti, o ktorých je vždy postarané. Ťarcha leží pri lyžovaní predovšetkým na pleciach rodičov.

Je to v Česku o čosi lepšie?
Zabudnite! Prečo si myslíte, že na majstrovstvách sveta chýbala moja dcéra? Pretože nemala peniaze na trénera. V Česku to nikoho nezaujíma. Každý si to musí robiť po svojom – buď si zoženie sponzorov, alebo má smolu. V zjazdových disciplínach je pretekár závislý od veľmi širokého tímu ľudí. Ťažko si totiž sám zatrénuje zjazd na ľadovci.

Olga Charvátová-Křížová

Narodila sa 11. júna 1962 v Zlíne (bývalý Gottwaldov). Do histórie československého zjazdového lyžovania sa zapísala ako prvá medailistka z olympijských hier. V Sarajeve 1984 získala bronz zo zjazdu. Vo Svetovom pohári ovládla dvoje pretekov (alpská kombinácia v Schrunse 1983, slalom v Piancavallo 1986). Kariéru ukončila vo veku 24 rokov. S manželom má tri deti. Najstaršia Klára sa tiež venuje zjazdovému lyžovaniu, zúčastnila sa olympijských hier vo Vancouvri 2010, dva razy bodovala v pretekoch Svetového pohára. Syn Dušan je českým reprezentantom vo freestylovom snoubordingu, lyžuje aj jej najmladšia dcéra Iva.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #lyžovanie #Olga Charvátová-Křížová