Lenže rovnice v športe niekedy neplatia. Obzvlášť v najtočivejšej disciplíne. V nej rozhodujú najmenšie drobnosti, často voľným okom nepostrehnuteľné detaily. Medzi červenými a modrými bránkami nie je nič isté. Predpoklady, štatistiky, odhady sú zbytočné. Chyby, za ktorú sa platí krutá daň, sa môže dopustiť ktokoľvek. Aj slovenská superstar.
Hoci pravdepodobnosť jej zlyhania bola minimálna. Tentokrát vo futbalovej terminológii: bola podobná ako kurz na víťazstvo podpriemerného Gijonu nad slávnou Barcelonou. Napokon, v ostatných dvoch rokoch nedokončila Velez-Zuzulová preteky len dva razy.
Tretia (osudová) chyba prišla v najnevhodnejšom okamihu. Na mieste, ktoré malo byť pre Bratislavčanku pamätné. Nielen z hľadiska rozlúčky so svetovými šampionátmi, ale najmä s možnosťou zisku medaily. Premiérovej, vytúženej, podkutej potom, drinou, odriekaním. I slzami.
Tie stekali v sobotu popoludní po lícach Slovenky. Boli neočakávané. Nemali byť prejavom sklamania a smútku. Mali symbolizovať úľavu, dovtedy nepoznanú radosť. Mali odštartovať oslavy slovenských fanúšikov. Mali…
Lenže realita je iná: slalomárka, akú závidia Slovensku aj mnohé lyžiarske veľmoci, zostane už navždy bez individuálnej medaily z majstrovstiev sveta.
Prečo?
Lebo v slalomárskom svete je isté len jedno: výnimočná úspešnosť Mikaely Shiffrinovej Ostatné je bez záruky.