Jej hlavným cieľom je uspieť na zimnej olympiáde v Pjongčangu 2018, ale potešil by ju aj úspech na MS rok predtým. V jej bohatej zbierke totiž ešte stále chýba zlato zo svetového šampionátu a majstrovstvá sveta v Hochfilzene by mali byť jej poslednými v kariére.
„Priznávam, už by som bola celkom rada, keby to celé vypuklo. Mám za sebou veľa tréningov. Pred tehotenstvom som sa tradične pripravovala na sezónu, ktorú som však už nestihla. Je to akoby som sa na tú nadchádzajúcu chystala dva roky. Verím, že mi to pomôže. Teraz si chceme otestovať tréningové miesta a spôsoby, aby sme si vytvorili plán pre Pjongčang. Musí byť ideálny pre organizmus, ale aj z hľadiska výrazného časového posunu. Mojou výhodou je, že často cestujeme ďaleko, mám natrénovaný organizmus a viem, čo mám robiť, aby som sa s posunom rýchlo vyrovnala,“ prezradila 32-ročná rodáčka z ruského mesta Ťumeň.
Má za sebou poriadnu jarnú a letnú zaberačku, najmä v domácich podmienkach. „Nabrala som späť, čo som počas materskej stratila. Mám sa od čoho odraziť. Od augusta sme prešli už na komplexný tréning, spojili sme bežeckú a streleckú časť. Zatiaľ sa mi ťažko odhaduje, v akej som forme. Nemali sme možnosť porovnávať sa s inými tímami a aj medzi sebou sme mali len jednu kontrolku. Tú som vyhrala. Streľba nebola výnimočná, ale zvládla som to. Odborné testy naznačujú, že som na tom podobne ako v predošlých rokoch v rovnakej fáze prípravy. Rezervy tam, pochopiteľne, sú, ale ešte máme pred sebou tri mesiace tvrdej práce,“ približuje dvojnásobná víťazka ankety Športovec roka na Slovensku.
Na budúci týždeň odchádza na sústredenie do Nového Mesta na Morave. Potom ju čakajú testy lyží na Dachsteine, krátke pobyty v Hochfilzene a Pokljuke a v závere jesennej časti dlhé sústredenie v Ťumeni. „Tam si treba odmakať náročné kilometre, ktoré budú kľúčové pre úspešný vstup do sezóny. Mám veľký batoh skúseností a obrovské chcenie bojovať. Veľmi sa teším na sezónu. Vlani mi bolo doma dlho,“ vraví Kuzminová.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Radosť jej však robili výsledky reprezentačných kolegýň. „Veľmi ma teší, že sa dievčatá počas mojej materskej zlepšovali. Keď sa vrátim, verím, že budem oporou ženskej aj zmiešanej štafety a dosiahneme spoločne dobré výsledky,“ naznačuje.
Prvé podujatie Svetového pohára vo švédskom Östersunde pravdepodobne vynechá, ale na nasledujúcich dvoch v decembri by nemala chýbať.
Ako sa darí teraz už dvojnásobnej mamičke ladiť materské povinnosti s náročným tréningom? „Nie je to jednoduché. Pribudlo mi veľa starostí, ale ono sú to v podstate skôr radosti. Ak niečo nezvládam, je okolo mňa silný tím ľudí, ktorý vytvorí podporu. Bez nej by som nebola späť. Všetci hovoria, že po dvoch deťoch sa ťažko vracia do profesionálneho športu, ale pre mňa je to veľká motivácia ešte niečo dosiahnuť. Veľmi mi pomáha aj deväťročný syn Jelisej. Je už takmer dospelý chalan (smiech). Vyrastá v športovom prostredí, chápe, kto som a čo potrebujem. Keď sa Olívii nechce po obede spať, tak si ju vezme a zabáva ju, aby som si mohla trochu oddýchnuť a zregenerovať sily pred druhou fázou,“ vysvetľuje.
Takmer štrnásťmesačnú dcérku ešte kojí, preto s ňou musí byť aj na všetkých sústredeniach. „Je veľmi aktívna a vnímavá. Práve pohľad na deti vám vždy pomôže, keď vás premáha únava,“ usmeje sa. Na to, aby to s prípravou nepreháňala, dozerá najmä manžel a tréner Daniel. „Je stále pri mne a kontroluje tréningové dávky. Vie, že sa chcem vrátiť v čo najlepšej fazóne, a tak ma musí občas aj brzdiť, aby som niečo neprepálila,“ dodáva.