Foto: Ľuboš Pilc, Pravda, LuboÅ¡ Pilc
Profesne i ľudsky sa rozišla s otcom. A aby toho nebolo málo, zaútočila na ňu zákerná choroba. "Naučilo ma to veľa vecí. Byť usmievavá, keď sa darí, je ľahké. Zostať pozitívny, keď sa nedarí, je oveľa náročnejšie,“ vraví majsterka sveta v slalome z Aare 2007 i bronzová z olympijských hier vo Vancouvri 2010.
Pre české médiá ste uviedli, že nikdy ste nepocítili toľko lásky ako v nemocnici. Tieto slová znejú veľmi smutne. Platia stále?
Vtedy to tak bolo. Po tom, čo som sa prebrala na áre, som cítila ohromnú starostlivosť. Najmä od manžela. Niežeby mi ľudia v mojom okolí predtým lásku nedávali, ale potom som ju precítila viac.
Je možné, že vás veľké utrpenie aj posilnilo?
Naučilo má veľa vecí. Byť usmievavá, keď sa darí, je ľahké. Zostať pozitívny, keď sa nedarí, je oveľa náročnejšie. Krízové situácie vás mnoho naučia.
Dve minúty môjho života – úspešný dokumentárny film o vašom životnom príbehu. Čo vás viedlo k jeho nakrúteniu?
Tlak z viacerých strán. Formáty, ktoré mi ponúkali, sa mi však nepáčili. Ak chcete spoznať život profesionálneho športovca, musíte s ním stráviť aspoň rok. Napokon z toho boli dva roky nakrúcania. Nie vždy som mala chuť na kameramanov za svojím chrbtom či osobné spovede. Hnalo ma iba to, že z môjho príbehu si niekto môže vziať inšpiráciu. Som rada, že ma na to nahovorili.
Ste dnes šťastná?
Áno, som.
Páči sa vám v Jasnej?
Je skvelé, že sa tu bude po toľkých rokoch opäť pretekať. Predsa len, toto stredisko má bohatú históriu a je škoda, že sem v uplynulých rokoch Svetový pohár nezavítal. Všímam si obrovskú snahu tunajších organizátorov ukázať sa a presvedčiť, že súťažiť sa tu môže každý rok. Jasná si to zaslúži. Vždy som smutná, keď sú na pretekoch v USA a Kanade prázdne tribúny. Tu to bude diametrálne odlišné.
Očakávate, že aj vám fanúšikovia vytvoria domáce prostredie?
Nie. Je prirodzené, že ľudia tu budú fandiť predovšetkým Veronike a Petre. Sme na Slovensku, v krajine, ktorá má dve skvelé pretekárky a ašpirantky na víťazstvo. Dúfam však, že diváci budú fandiť, aj keď o čosi menej, aj ostatným.
Štartovali ste na domácich pretekoch v Špindlerovom Mlyne. Aký je to pocit? Čo môžu čakať Slovenky na štarte?
Pozornosť sa sústredí práve na ne. Všetci chcú od nich úspech, predpokladá sa, že kopec v Jasnej poznajú najlepšie. Každá pretekárka je iná, niektorú veľké očakávania rozhodia, iné sa s nimi vyrovnajú lepšie. Ja som bola niekde v strede, zvýšený tlak som si trochu uvedomovala. Slalom je však špecifický. Viac ako poznanie terénu je dôležité to, ako budú stáť bránky.
Všimli ste si na Petre a Veronike zvýšenú nervozitu?
Som s nimi málo. Ale obe sú veľmi súťaživé typy. Domáce prostredie ich môže ešte viac vyburcovať a nakopnúť. V tejto sezóne sú natoľko úžasné, že nemajú vôbec dôvod na akúkoľvek paniku.
S Veronikou brázdite trate vo Svetovom pohári už roky. Aký máte vzťah?
Poznáme sa od žiackych čias. Je o rok staršia, aj do kolotoča vletela ako raketa o niečo skôr. Dlhodobo ju považujem za jednu z najlepších slalomárok na svete. A to aj napriek obdobiu, keď sa jej nedarilo a sužovali ju zranenia. Má výbornú techniku.
Svedčal by jej v rukách malý glóbus?
Áno. Vo Svetovom pohári sa pohybuje už štrnásť rokov. Dosiaľ ju však vždy niečo zabrzdilo. Pred lanskou sezónou tvrdila, že bude končiť, ale začalo sa jej dariť. Som rada, že je stále medzi nami. Ale aby som odpovedala na vašu otázku: glóbus by jej svedčal, ale takých je nás viac.
Prekvapila vás česko-slovenská dominancia v aktuálnej sezóne?
Takýto rýchly nástup Petry som naozaj nečakala. V prvých pretekoch začala so 42-kou na drese, v Aare už bola medzi elitou. To je naozaj bleskový štart. Vedela som, že má talent a že vyhrala juniorské majstrovstvá sveta. Ale azda ani sama nečakala už tento rok také dobré výsledky.
Na svahy sa vrátila Američanka Mikaela Shiffrinová. Možno ju vôbec zdolať?
Samozrejme. Nikto nie je nezdolateľný. Ja, Frida Hansdotterová, Veronika, Petra, ale aj Wendy Holdenerová jej však dýchame na chrbát. Zatiaľ.