„Chcem sa aj naďalej sústrediť len na najbližšie preteky. Budem však bojovať – až do konca. Ak uspejem, budem šťastná, ak nie, svet sa nezrúti. Taký je život,“ vraví Bratislavčanka, ktorá si v piatok večer užila ďalší triumf v spoločnosti mladšej krajanky Petry Vlhovej.
Rodáčka z Liptovského Mikuláša obsadila tretie miesto a pričinila sa o to, že po prvý raz v histórii Svetového pohára sa na jeden stupeň víťazov postavili dve Slovenky.
Ako sa vám vstávalo v sobotu ráno – po ďalšom veľkom úspechu?
Nemala som s tým žiadny problém. Na druhý deň už bolo všetko pre mňa minulosťou. Skôr som nevedela zaspať. V hlave som mala nesmierne veľa myšlienok, ktoré som potrebovala vstrebať.
Pred utorňajším slalomom vo Flachau ste cítili, že to bude váš deň. Bolo to tak i v piatok?
Veru áno. Na rozjazdení i na tréningu som sa cítila veľmi dobre. Podobne ako v utorok. Vedela som, že som v pohode, čo sa napokon potvrdilo aj v pretekoch.
Na trati ste opäť pôsobili suverénne, zároveň veľmi pokojne. Odkiaľ pramení vaša psychická pohoda?
Všetko so všetkým súvisí. V celom tíme vládne dobrá atmosféra, čo sa na mne pozitívne odráža. Zakaždým, keď sa postavím na lyže, sa cítim výborne a potom sa to prejavuje aj na mojich výkonoch.
Pomohla vám k dobrému vnútornému nastaveniu aj netradičná príprava – krátenie si času omaľovánkami?
Zrejme áno (smiech). Spolu s Petrou sme si skrátka sadli a – vymaľovávali. Bol to môj nápad. Medzi jednotlivými kolami na pretekoch máme veľa času a tak som rozmýšľala nad tým, ako sa zabaviť, trochu sa rozptýliť. Tak som prišla na omaľovánky. Ich motív bol ako stvorený pre ženy – súvisel s módou. Na obrázkoch boli dievčatá v šatách.
Prežívali ste najstresujúcejšie okamihy v čase, keď sa na trať druhého kola vydala posledná žena na štarte – Francúzka Nastasia Noensová?
Ani nie. Vedela som, že v druhom kole som predviedla veľmi dobrú jazdu. Preto som nebola nervózna, išlo už len o čakanie na to, ako napokon preteky dopadnú.
Mysleli ste aspoň na to, aby Noensová nepredstihla Petru Vlhovú a Slovensko malo na stupňoch víťazov dvojnásobné zastúpenie?
Samozrejme. Keď som sledovala medzičasy, na ktorých odstup Francúzky neustále narastal, bola som presvedčená o tom, že nám to napokon vyjde.
Je pre vás spoločné pódium s Petrou splneným snom?
Jednoznačne. Obe sme si to nesmierne priali. Jedna druhej prajeme, neustále držíme spolu. O to je tento úspech krajší.
Zažili ste v piatok večer jeden z najkrajších okamihov v bohatej kariére?
Dá sa to tak povedať. Je krajšie, keď si veľký úspech môžete užiť aj s niekým iným. Na okamihy, keď sme spolu stáli na pódiu, hrala hymna a na tribúnach ju spievali slovenskí fanúšikovia, nikdy nezabudnem.
S Petrou ste si sadli po lyžiarskej stránke, ako si rozumiete po ľudskej?
Výborne. Sme približne rovnaké povahy, vieme, čo od seba môžeme očakávať. Navyše, máme rovnaký prístup k lyžovaniu. Robíme ho preto, lebo ho máme rady. Nie pre popularitu. Podobný prístup máme aj k svojmu súkromiu. Spája nás toho veľa a aj preto to medzi nami funguje.
Pre Petru ste veľkým vzorom, skúsenejšou učiteľkou. Máte na ňu obrovský vplyv. Ako ovplyvňuje ona vás?
Imponuje mi, ako sa správa. Po takých výsledkoch, aké dosiahla vo veľmi mladom veku, by z nej mohla byť namyslená hviezda. Od toho však má veľmi ďaleko. Stále zostala rovnaká, nezmenila sa. Navyše, neustále mi prejavuje rešpekt, čo taktiež svedčí o jej skromnosti.
Po tom, ako ste prišli do cieľa prvého kola, ste niečo hovorili do vysielačky. Dávali ste rady Petre, ktorá v tom čase ešte stála na štarte?
Posúvala som informácie Francúzkam a Petre. Nie však priamo, ale cez jej trénera. Zakaždým sa ma opýta, aká je trať a moje dojmy následne sprostredkuje Petre.
Aj to je určitý prejav spolupatričnosti…
Samozrejme, držíme spolu ako jeden tím. Na druhej strane, každá z nás je profesionálka a keď sa postavíme na štart, chceme zdolať tú druhú. Pred pretekmi sme aj rivalky, po nich sú z nás predovšetkým priateľky.
Aký vplyv má na vaše skvelé výsledky fakt, že trénujete s francúzskym tímom?
Podstatný. Máme výborné podmienky na prípravu. Zásluhu na tom však majú aj naši sponzori či banskobystrická Dukla, ktorá nám pred sezónou zabezpečila fyzioterapeuta a všetko nám podstatne uľahčila. V časoch, keď to nebolo jednoduché, nám ľudia okolo nás výrazne pomohli.
Mimochodom, spomeniete si ešte na – ako vy vravíte – časy, keď to nebolo jednoduché? Keď ste váhali, či má zmysel ďalej pokračovať s lyžovaním…
Už nie. Aj keď musím priznať, že aj neľahké obdobie ma posunulo o kus ďalej. Nielen ako športovca, ale aj ako človeka. Asi to tak malo byť. Nemám rada, keď mi všetko padne len tak z neba. Viac si vážim, keď musím bojovať.
Považujete aktuálnu sezónu za najlepšiu v kariére? Ste v životnej forme?
Myslím si, že áno. Musím sa však naďalej koncentrovať, pred sebou mám ešte štvoricu pretekov, v ktorých taktiež potrebujem dosiahnuť dobré výsledky.
Lyžovanie prežíva na Slovensku ohromný boom. V televíznom vysielaní vraj predstihlo aj hokej. Čo na to vravíte?
To sa veru nestáva každý deň. Som rada, že ľuďom sa páči to, čo robíme. Zatiaľ to však veľmi nevnímame. Domov sa dostaneme málokedy, väčšinou sme na cestách. Každopádne veríme, že fanúšikom budeme robiť radosť aj naďalej.
Ste myšlienkami už v Jasnej, kde bude začiatkom marca magická atmosféra?
Na Jasnú myslím už veľmi dlho. Podľa toho, čo som počula, by bola atmosféra dobrá aj bez našich výnimočných výsledkov. Pre Slovensko to bude obrovský sviatok. Zainteresovaní tvrdia, že v Jasnej zakaždým vládla jedna z najlepších atmosfér v rámci pretekov Svetového pohára.
V hodnotení slalomu ste už na druhom mieste, z náskoku Fridy Hansdotterovej neustále ukrajujete. Veríte, že môžete získať malý glóbus?
Keby som sa tým začala zaoberať, určite by som neuspela. Chcem sa aj naďalej sústrediť len na najbližšie preteky. Navyše, náskok Fridy je stále dostatočne výrazný. Budem však bojovať – až do konca. Ak uspejem, budem šťastná, ak nie, svet sa nezrúti. Taký je život.