Gratuloval jej k dvom víťazstvám na otvorených majstrovstvách Českej republiky v letnom biatlone na kolieskových lyžiach v Letohrade. „Je to odzrkadlenie kvalitnej doterajšej prípravy. Do začiatku novej sezóny nás čaká ešte veľa práce,“ vraví členka banskobystrickej Dukly.
Čo sa dá usúdiť z víkendových prvenstiev z rýchlostných a stíhacích pretekov?
Ukazujú, ako sme v lete pracovali. My hovoríme – zima sa ťa opýta, čo si robil v lete. Ale zasa – nie vždy ten, kto vyhráva v lete, víťazí aj v zime. Neznamená to, že budem vynikajúce české reprezentantky Gabiku Soukalovú a Veroniku Vítkovú, ktoré patria k favoritkám nového ročníka Svetového pohára, zdolávať. Som však spokojná, dôležité je absolvovať kvalitnú letnú prípravu. Dúfam, že v zime ju zúročím.
Chýba vám už sneh?
(so smiechom) Vo Vysokých Tatrách už nasnežilo. Zatiaľ nechýba. Ťažko som prežívala dvadsaťstupňové ochladenie – z tridsaťpäť stupňov na pätnásť. Nemusím mať sneh hneď zajtra. Teším sa už na začiatok októbra, keď dva týždne pobudneme na ľadovci na Dachsteine.
Veľmi ste rozmýšľali, či potiahnete ešte ďalšiu sezónu?
Rozhodovala som sa dlho. Po skončení minulej sezóny nastali organizačné i personálne zmeny v tímoch reprezentácií, čo ovplyvnilo moje rozhodnutie. Už som chcela skončiť, ale napokon banskobystrická Dukla i biatlonový zväz mi umožnili pripravovať sa s mojím osobným trénerom Lukášom Daubnerom. To ma napokon presvedčilo, že ešte jednu sezónu skúsim. Dúfam, že aj mladé biatlonistky sa za mnou potiahnu a dosiahnu lepšie výsledky.
Pociťujete väčšiu zodpovednosť, keď ste najskúsenejšou slovenskou biatlonistkou v reprezentácii?
Práveže ani nie. V minulej sezóne som vravela, že mi k úspechom pomohla psychická uvoľnenosť. Zlomilo sa to po vlaňajšej olympiáde Soči. Chcela som tam veľmi uspieť. Nepodarilo sa mi to. Povedala som si, že žiadne tlaky si už nebudem pripúšťať. To chcem dodržať ja teraz. Práve tá pohoda môže byť kľúčom k úspechu.
Vydržíte až do zimnej olympiády 2018 v juhokórejskom Pjongčangu?
To ešte nechajme pod otáznikom.
Nemôžu vzísť problémy z toho, že budete trénovať s vlastným trénerom a nie s reprezentáciou?
Je to zároveň aj môj priateľ, aj tréner, tak z toho môžu vzniknúť problémy (smiech). Vážne: osem rokov som trénovala pod vedením Milana Gašperčíka, posledné štyri roky individuálne mimo reprezentačného tímu. Na takúto formu som zvyknutá.
Čo si sľubujete od najbližšej sezóny? Naznačíte priority?
Prioritou je nominovať štafetu do olympijského Pjongčangu. Nominačné preteky sú už v tejto sezóne, niektoré v budúcej. Verím, že sa tam nominujeme. Potešia ma i osobné úspechy v individuálnych štartoch. Mám méty, ktoré by som chcela dosiahnuť.
Je métou medailové umiestnenie?
To si želám každý rok. Zakaždým som k pódiu bližšie a bližšie, v minulej sezóne v Anterselve mi chýbalo päť sekúnd. Dúfam, že to príde túto zimu. Veľa času už nebude.
Viete už plán, čo budete robiť, keď skončíte s biatlonom?
Dala som sa na doktorandské štúdium. Myslím už na zadné dvierka, pozerám sa dopredu. Budúcnosť je ešte otvorená, ale už rozmýšľam, kde by som mohla nájsť uplatnenie.
Na čo sa zameriavate v doktorandskom štúdiu?
Na športovú edukológiu. Do úvahy pripadá viac možností, kde by som mohla pôsobiť.
Ešte chodievate s flintou do lesa?
Chodím. Je to príjemný relax. Hoci mám stále menej času, na takýto relax si ho nájdem. Spravidla na začiatku leta – v júni, júli. Vtedy je srnčia sezóna. Väčšinou sa len prejdem, než by som poľovala.