„Máme troch špičkových reprezentantov: Veroniku Velez-Zuzulovú, Petru Vlhovú a Adama Žampu. Treba využiť ich potenciál a utvoriť im čo najlepšie podmienky. Dôležité je, aby sme nestrácali zjazdárov v procese výchovy a dokázali talentovaným pretekárom pomôcť v celkovom zabezpečení,“ tvrdí 34-ročný rodák z Banskej Bystrice.
Počas krátkej kariéry sa zúčastnil na olympiáde 2002 v Salt Lake City (19. slalom), dvoch svetových šampionátov – v St. Antone 2001 (11. kombinácia) a St. Moritzi 2003. Absolvoval aj 24 pretekov Svetového pohára. Jeho najlepším výsledkom je 9. miesto z kombinácie vo Wengene.
„Prežíval som rovnaké ťažkosti, aké má teraz Adam Žampa. Podporovali ma najmä rodičia. Lyžiarsky zväz mi nedokázal zabezpečiť základné podmienky. A preto som skončil,“ dodal.
Čo sa zmenilo v slovenskom lyžovaní za desaťročie?
„Dosahujeme lepšie výsledky, ale zároveň máme menší počet pretekárov. Cieľom je lyžovanie spopularizovať a prilákať mládež. Uvedomujeme si, že zjazdové lyžovanie patrí k najnákladnejším športom. Bez podpory rodičov sa prakticky nedá utiahnuť. Chceme im to však, čo najviac zjednodušiť,“ prezradil nový predseda.
Úsek alpských disciplín SLA je dlhodobo spájaný s rôznymi kauzami. V ostatných mesiacoch sa pretriasali finančné i vzťahové problémy. „Dianie v úseku som do detailov nesledoval. Prekáračky, ktoré sa v ňom diali v uplynulom polroku, nikomu neprospievajú. Spolu s ďalšími členmi exekutívy sme sa rozhodli niečo urobiť a pomôcť slovenskému lyžovaniu. Každý z predsedníctva je odborník vo svojom odbore,“ doplnil.
Svoju misiu má záujem plniť zodpovedne. Nechce sa hrať len na vlastnom piesku. K slovným atakom zo strany bežeckého úseku ostáva zatiaľ imúnny. „Lyžovanie je zimný šport, súťažíme na snehu a väčšinou na kopcoch. Nemá význam deliť sa na úseky a hádzať si polená pod nohy. Bežci na lyžiach, skokani či snoubordisti. Všetci sme pod jednou hlavičkou a mali by sme byť jednotní,“ vyhlásil.
Tento týždeň sa už osobne stretol aj s predsedom SLA Františkom Repkom. „Debata bola vo všeobecnej rovine. Rozprávali sme sa akoby asociácia mala fungovať a čo robiť, aby lyžovanie bolo vnímané ako šport a nie politický súboj jednotlivcov.“
Po skončení aktívnej kariéry odišiel do Ameriky, kde žil päť rokov. „Vyštudoval som tam logistiku a informačné systémy. Zároveň som pracoval ako tréner zjazdových i bežeckých disciplín. Mám skúsenosti aj zo súkromného sektora. Všetky nadobudnuté vedomosti chcem teraz zúročiť,“ uzavrel Rajčan.