Písal sa rok 1808 a v mestečku Eidsberg na severovýchode Nórska sa schyľovalo k mimoriadnej udalosti. Generál Olaf Rye vyšiel počas návštevy svojho pluku na malý kopec pri miestnom kostole. S lyžami na nohách sa z neho spustil a predviedol skok do histórie. Do dejín sa zapísal ako prvý skokan na lyžiach s odmeraným pokusom. Z výnimočnosti jeho počinu neuberá ani hodnota výkonu – na dnešné pomery úsmevných 9,5 metra.
Počas nasledujúcich šiestich desaťročí bol Rye držiteľom svetového rekordu. Až do okamihu, keď ho prekonal krajan Sondre Norheim – otec moderného lyžovania. Jeho pokus sprevádzali dohady. Norheim trval na tom, že vzduchom preletel viac ako tridsať metrov. Miestne noviny však jeho výkon spochybnili. „Dĺžku svojho skoku prehnal,“ napísali. V štatistikách tak pri jeho mene svieti hodnota 19,5 metra.
K zmenám v historických tabuľkách prichádzalo od tohto okamihu takmer každoročne. Veľkého momentu sa dočkala v roku 1936 Planica, kde Rakúšan Josef Bradl premiérovo pokoril magickú stometrovú hranicu. Práve slovinský mostík je k skokanom na lyžiach mimoriadne štedrý. Hodnotu svetového rekodru na ňom prekonali už 43-krát. Naposledy pred desiatimi rokmi, keď ďalší z nórskych velikánov Björn Einer Romören zaletel do vzdialenosti 239 metrov.
Planica, ktorá bude v marci dejiskom záverečných pretekov aktuálneho Svetového pohára, tlieskala v roku 1994 aj Tonimu Nieminenovi. Fín, pýšiaci sa vizitkou dvojnásobného olympijského víťaza, zaletel na miestnom mostíku po prvý raz za dvestometrovú hranicu (203 metrov).
„Jej prekonanie má väčšiu hodnotu ako olympijské zlato. Olympijskí víťazi i majstri sveta časom upadnú do zabudnutia. Dvestometrový skok z vás však urobí nesmrteľného,“ vravel na olympijských hrách v Lillehammeri legednárny Rakúšan Andreas Goldberger.
O mesiac prišlo na jeho slová. Neprešlo však ani 24 hodín a Nieminenov historický zápis zatienil ďalším fenomenálnym výkonom Nór Espen Bredesen. Svojho rivala prekonal o šesť metrov. Vo vzduchu vydržal sedem sekúnd a jeho nájazdová rýchlosť dosiahla rekordných 102,4 kilometra za hodinu.
„Kým doteraz sme zaregistrovali iba zopár lyžiarov, ktorí zdolali 190 metrov, dnes už platí iba dvestometrové kritérium,“ napísal vtedy denník Pravda.
Po uplynulom víkende je hranica skokanskej nesmrteľnosti o ďalších päťdesiat metrov ďalej. Jej pomyselnú líniu preťali (zatiaľ) dvaja muži – Slovinec Peter Prevc (250) a Nór Anders Fannemel (251,5 metra).
Slávu im doprial momentálne najväčší mostík sveta – vo Vikersunde. Od roku 2011 jediné dejisko, v ktorom skokani posúvajú hranice ľudských možností stále ďalej.