Na rakúsky ľadovec sa pravidelne vraciate. Čím si vás získal?
Aj keď ľadovec nevyzerá dobre – ľudia, ktorí tu žijú, hovoria, že každý rok klesá o meter – má v sebe niečo čarovné. Udržiava si svojskú atmosféru, športovci sa sem radi vracajú. Priťahuje ich ako magnet, hoci je tu len jedna strelnica a aj dráha na kolieskové lyže už má svoje roky.
Užili ste si leto?
Ale áno. Máj bol na Slovensku celkom teplý. V júni sme absolvovali aj sústredenie pri mori. Desať dní mi pomohlo naštartovať telo na začiatok prípravy. Potom sme odleteli za snehom na Nový Zéland, vymenili sme leto za zimu. Návrat odtiaľ bol pre mňa šokujúci, lebo v ruskej Ťumeni, kde sa konal svetový šampionát v letnom biatlone, vládli tridsaťstupňové horúčavy. Zdravotne mi to neprospelo. Nebola som v stave podať maximálne výkony. Biatlonisti sú ľudia, ktorí majú radšej zimu, takže leto im až tak nechýba.
Pociťovali ste vo vašom rodisku tlak, že súťažíte doma?
Žiadny taký tlak som necítila. Skôr očakávanie niektorých ľudí, čo predvediem na kolieskových lyžiach. To však nezapríčinilo, že som nebola taká šikovná, ako som mala byť. Na kolieskových lyžiach sa mi až tak nedarí, cez leto som sa im až tak veľmi nevenovala, aj keď sme na Novom Zélande mali na to možnosti, no nebol tam vyhovujúci profil trate. Radšej súťažím, keď je vonku mínus dvadsať než v plus tridsať. Rodičia mi hovorili, že predtým bolo doma chladno, no počas šampionátu prišli horúčavy.
V Ťumeni vyrastá krásny biatlonový areál. Nechystáte sa na sezónu pripravovať takpovediac doma?
Ten domov tam je pre mňa už taký iný. To by som ani nenazvala domov, lebo sme žili v meste. Rodičia majú penzión blízko areálu, ale to nie je miesto, kde som vyrastala. Pripravovať sa v Európe je jednoduchšie, lebo cestovanie do Ruska je náročnejšie, najmä v súvislosti s prenosom zbraní. Nechceme riskovať.
Beriete poolympijskú sezónu voľnejšie?
Určite áno. V predchádzajúcom štvorročnom olympijskom cykle sme mali väčší stres i veľké očakávania. Stále sme naháňali výsledky, čo mi veľmi neprospievalo. V hlave ma chvíľami mátal strach – čo keby som neuspela? Čo ak nie som taká dobrá? Čo potom bude? V tejto sezóne, pred ktorou niektoré kvalitné súperky ukončili kariéru, iné zasa čakajú dieťa, pre mňa nie sú podstatné moje individuálne výsledky. Chcem byť viac oporou ženskej i miešanej štafety.
V porovnaní s minulosťou viac trénujete so slovenským ženským tímom. Čo si od toho sľubujete?
Zatiaľ sme mali len dva spoločné tréningy. Plánovali sme ich viac, no stále do toho niečo prišlo. Ale aj za tie dva som rada. Na Dachsteine sme spolu, vidím, ako dievčatá fungujú s trénerom Pavlom Kobelom. Celkom im to klape. Uvidíme, ako vojdeme do novej sezóny.
Neobávate sa, že vás Slovenky predbehnú?
Budem len rada, keby sa tak stalo! Im to pomôže a ja veľmi nestratím (smiech). Ony sa potrebujú postaviť na pevné nohy, aby si verili. A keby som šla z kopca, jednu sezónu si to môžem dovoliť. Momentálne nebývame spolu, nemáme na seba až tak veľa času. Na ďalšom sústredení však budeme spolu aj bývať, naskytne sa viac možností porozprávať sa.
Pripúšťate i takú možnosť, že keď budete súťažiť s čistejšou hlavou, môžu prísť lepšie výsledky než prípadne očakávate?
Verím, že rozhodnutie trochu zvoľniť je správne. Aspoň ma nebude bolieť hlava z napätia (smiech). Možno konečne ukážem, čo v sebe mám, čo som v predchádzajúcich rokoch natrénovala. Predchádzajúce sezóny neboli až také krásne a vyrovnané, najmä čo sa týka streľby. Viem zo svojich skúseností i z vyjadrení trénerov, že streľbu mám zvládnutú na sto percent. Ak mi nevychádza, je problém v mojej hlave. Aj preto som si biatlon neraz nevedela užiť. Nedovoľoval mi to stres a prílišná zodpovednosť. Teraz chcem mať z pretekov radosť.
Nehovorte, že ste si v Soči neužili nijaké preteky…
Možno ste videli, že na šprint som vybiehala s úsmevom na tvári. Nemala som nijaké obavy ani ťažké myšlienky, že by sa mi niečo nepodarilo. Od začiatku som bola uvoľnená. Neviem, či som si v ten deň všetko tak dobre naplánovala, no necítila som ani únavu, ani napätie. Takto by som chcela fungovať – aby sa každé preteky stali pre mňa veľkým a krásnym zážitkom, nie utrpením. V Soči ma neskôr prikvačila choroba. Veľmi ma mrzelo, že som nemohla nastúpiť na štafetu, nedovolil mi to zdravotný stav. Možno som mala vypustiť vytrvalostné preteky…
Dovolí vám vaša povaha súťažiť voľnejšie?
Stále tvrdím, že som športovkyňa, ktorá robí všetko na sto percent – alebo vôbec. Aj teraz v príprave idem na sto percent, no niečo sme ubrali z intenzity. Viac dávame na pocity, aby som mala z každého tréningu radosť. Keď máme v pláne náročnejší deň, zaberačka trvá o niečo kratšie. Základ, ktorý som získala v predchádzajúcich rokoch, je zárukou, že môj výkon bude kvalitný. Neprestávam na sebe makať, aj keď som krátky čas riešila zdravotný problém, do sezóny nastúpim v dobrej kondícii.
Odjazdíte všetky preteky Svetového pohára?
Teraz je o tom ešte skoro hovoriť. Uvidíme, ako zvládnem nasledujúce sústredenie v Nórsku. Nie som ešte na tej úrovni, ako som bola v tomto čase v predchádzajúcich sezónach. Na preteky Svetového pohára nastúpim, keď si budem istá, že som dobre pripravená. Nechcem podávať priemerné výkony. Ostávam maximalistka: buď pôjdem naplno, alebo nebudem štartovať. Znie to možno trochu divoko. Chcem si byť istá, že budem aj spoľahlivou súčasťou štafety. Ak vynechám nejaké preteky Svetového pohára, tak len preto, aby som sa čo najlepšie pripravila na majstrovstvá sveta. To je vrchol, na ktorý sa zameriavame.
Nemáte servisný tím. Kto vám pripravuje lyže?
Za prípravu lyží je zodpovedný manžel Daniel. Ukončili sme síce spoluprácu s francúzskymi servismanmi, no keby sme potrebovali ich pomoc, tak nám vyjdú v ústrety. Tak sme sa dohodli. Pri nástreloch budem spolupracovať s Pavlom Kobelom.
Čo by vás najviac potešilo v sezóne?
Nechcem spomínať konkrétny cieľ. Chcem čo najviac pomôcť dievčatám, máme mladý tím. Verím, že budeme spolu fungovať a rozumieť si. Poteší ma, keď sa prekvapíme príjemnými chvíľami a peknými výsledkami. Chcem myslieť pozitívne a naučiť to aj dievčatá. Budem rada, ak prijmú moje rady, odpozorujú niečo z mojej prípravy. Verím, že im to pomôže.