Marek Hlavina má adrenalín a dobrú náladu v krvi a plnými dúškami ich rozdáva aj na zimnej paralympiáde v Soči.
„Mal som štrnásť, keď som spadol na bicykli zo schodov. Dostal som z toho rakovinu, ale vyliečil som sa. Nohu mi museli amputovať. Je to irónia, že potom už s protézou som začal skákať na bicykli a dodnes ma drží disciplína freestyle BMX. Snoubording robím iba dva a pol roka a už len účasť na paralympijských hrách je pre mňa veľký úspech,“ predstavil sa 29-ročný Prievidžan, ktorý pracuje na bojnickom zámku ako správca počítačovej siete.
Dnes už so smiechom spomína na obdobie, keď prišiel o nohu. Údajne mu najprv liečili výron v členku a keď mu odstránili dlahu, zistili rakovinu kosti. Časť nohy musela preč. „Po tej správe som bol dva – tri týždne mrzutý, každého som odbíjal. Neskôr som sa upokojil. Keď prišla mama za mnou, začal som sa škrabať vo vzduchu a vravel som jej, že ma svrbí päta. Tak sa mi ju podarilo rozosmiať,“ hovorí po bezmála 15 rokoch od úrazu. „Trochu ma to aj zmenilo. Predtým som bol taký ‚hajzlík‘, robil som v škole zle, nadával učiteľkám. Teraz som iný človek,“ dodal.
Hlavinu okrem bicykla roky lákal aj snoubord a keď sa mu ozval tréner Peter Matiaško, že sa tento šport dostal do programu zimných paralympijských hier, rozhodol sa, že to skúsi. „Zo začiatku som padal a s členkom, ktorý som mal vtedy na chodenie, sa mi jazdilo zle. Teraz mám nový členok ktorý mi péruje a stláča sa ako živý. Moje jazdenie sa dvojnásobne zlepšilo. Je to hotový zázrak. Mám ho zatiaľ požičaný z Nemecka, musím ho odkúpiť. Stáť by to malo okolo 800 eur,“ vysvetlil ešte stále nádejný snoubordista.
Vo štvrtok absolvoval veľkú paralympijskú premiéru. V snoubordkrose v stredisku Roza Chutor obsadil 19. miesto. Keď dokončil svoje tri jazdy, lapal po dychu, ale bol šťastný. „Prekážky, skoky, klopenky, takú náročnosť som ešte nezažil. Paralympijské hry sú naozaj o niečom inom ako ostatné preteky. Nebolo to jednoduché, ale oproti tréningu som sa zlepšil,“ uviedol v dobrej nálade.
Snoubording a bicykel však adrenalínovému nadšencovi zjavne nestačia. Už teraz spriada plány, ako sa dostane aj na letné paralympijské hry – v lukostreľbe. „Kým ma neoslovili na snoubording, robil som streľbu z luku. Tam je výhoda, že stačí na to lúka niekde nad bojnickým zámkom, kde pracujem. Tam chodím trénovať. Mám dva roky na to, aby som sa dostal na paralympiádu, popracujem na sebe,“ rozlúčil sa typicky v pozitívnom duchu.