Kremnická rodáčka Gabriela Soukalová-Svobodová (podaktorí si ju pamätajú aj pod dievčenským menom Sekajová) je bývalá úspešná bežkyňa na lyžiach, dnes trénerka, no cez víkend bola z nej najmä hrdá mama. Jej dcéra zažiarila v slovinskej Pokljuke ako biatlonová kométa.
V piatok vyhrala Gabriela Soukalová svoje prvé preteky Svetového pohára, v sobotu bola v stíhačke druhá a v nedeľu skompletizovala zbierku tretím miestom v pretekoch s hromadným štartom. „Každý deň sme si dvakrát telefonovali, nechcem vidieť tie účty,“ vravela Soukalová-Svobodová. Čo nachystala dcére za odmenu? „Ona je nenáročná. Má rada sladké. Na Vianoce už máme napečené, príde si na svoje,“ prezradila o úspešnej biatlonistke mama.
O dcérinom senzačnom piatkovom triumfe sa dozvedela od známych. ,,Pracujem ako trénerka na športovom gymnáziu v Jablonci nad Nisou. Cez víkend boli preteky Českého pohára a v piatok tréning. Keď mi na strelnici vraveli, že Gábina vyhrala, myslela som si, že si zo mňa uťahujú."
Foto: MLKKREMNICA.SK
Dvadsaťtriročná sympatická pretekárka sa u susedov stala bleskovo mediálnou hviezdou. Novinárov bavila včera aj historkami o tom, ako sa jej v detstve nechcelo príliš športovať. Na pretekoch v cezpoľnom behu zmizla v lese a štartové číslo zahrabala pod lístie. Alebo len tak zostala z trucu stáť na štarte. „Ale to som nerobila často, lebo vždy prišla mama a dala mi na zadok,“ citoval biatlonistku portál idnes.cz.
„Odmalička sme ju viedli k športu, ale ona radšej hrala na klavír, spievala, chodila na kreslenie. To tak občas chodí. Deti trénerov nechcú robiť to, čo rodičia. Lyžovať sa naučila, ale súťažiť sa jej nechcelo, až v pätnástich ju to chytilo. Do deviatej triedy behala na lyžiach, potom prešla k biatlonistom,“ vravela Soukalová-Svobodová. Na dcéru vraj nemusela byť ako trénerka prísna, viac starostí jej robil Gabikin zdravotný stav.
„Každý rok ju niečo chytilo, mala výpadok a nielen na týždeň. Naposledy mononukleóza. Mala zväčšenú pečeň a museli sme dlho čakať, než sa to upokojí. Vo februári prestala trénovať, štyri mesiace nič nerobila, až v septembri začala naplno.“
O dva mesiace sa v Novom Meste na Morave uskutočnia majstrovstvá sveta. Ako sa česká biatlonová nádej vyrovná s očakávaniami a tlakom? ,,Nik nevie, ako sa bude vo februári cítiť, ale ak dobre zastrieľa, môže si trúfať na solídny výsledok."
Na Slovensko zájdu Soukalovci raz do roka, na jar, keď je voľnejšie. „Navštívime sestru v Liptovskom Hrádku, ďalšie dve v Kremnici,“ vysvetlila pani Gabriela. Do Jablonca zamierila ešte v roku 1975, keď na Štrbskom Plese zrušili stredisko a bežeckú reprezentáciu presunuli do Čiech. Prvú medailu (bronzovú v štafete) získala na MS 1974 vo Falune, no na najväčší úspech si počkala do tridsiatky.
Na zimnej olympiáde v Sarajeve videli diváci v pretekoch štafiet na 4×5 km nevídaný boj. Československé kvarteto Dagmar Švubová, Blanka Paulů, Gabriela Svobodová-Sekajová a Květa Jeriová oslavovalo v cieli striebro. Finišmanka Jeriová zdolala v dramatickom finiši Fínku Hämäläinenovú i Smetaninovú zo Sovietskeho zväzu, iba Nórky boli v ten deň nedostihnuteľné.
Foto: ARCHÍV
„Akurát predvčerom vydala Květa Jeriová knižku, tak sme sa zišli na chate. Smiali sme sa a niečo popili. Na veciach, ktoré boli vtedy vážne, sa teraz zabávame. Dlho sme sa nestretávali, až pätnásť rokov po olympiáde sme si uvedomili, že starneme a mali by sme si zaspomínať. Takže vždy jedna z nás zorganizovala spoločné stretnutie.“
Pamätná medaila zo Sarajeva visí doma. „Dokonca som ju požičiavala na nejakú výstavu, takže mi ju vyčistili a vyzerá ako nová.“ Pribudne do rodiny aj ďalšia, olympijská? „Bárs by, ale bude to ťažké. V biatlone hrá šťastie, počasie, vietor, je náročný na psychiku, ale zasa zaujímavejší než beh na lyžiach, lebo je napínavý do poslednej chvíle,“ dodala Gabriela Soukalová-Svobodová. „A pozdravujte na Slovensko,“ lúčila sa.
Gabriela Soukalová-Svobodová
Narodila sa 27. februára 1953 v Kremnici pod menom Sekajová. V behu na lyžiach štartovala na troch zimných olympiádach – v Innsbrucku 1976, Lake Placide 1980 a Sarajeve 1984, kde dosiahla najväčší úspech – striebro v štafete na 4×5 km spolu so Švubovou, Paulů a Jeriovou. Na MS 1974 vo Falune získala ako členka štafety bronz. Po skončení kariéry pracovala ako bežecká trénerka biatlonu, momentálne trénuje biatlonové nádeje na športovom gymnáziu v Jablonci nad Nisou. Má dve dcéry – Luciu (bývalá lyžiarka) a Gabrielu (česká reprezentantka v biatlone), manžel Karel Soukal pôsobí ako biatlonový tréner v Poľsku.