Ako to vyzerá s vašim návratom na svahy?
Už som si bol aj zajazdiť, nezabudol som to. Nechcem to však uponáhľať. Lekári mi predpovedali návrat osem až deväť mesiacov po zranení. Vždy vám povedia dvakrát horšiu diagnózu ako je skutočnosť, ale tentoraz sa, žiaľ, príliš nemýlili.
Aké bolo sledovať majstrovstvá sveta iba v televízii?
Spočiatku mi to dosť trhalo žily, že stratím celú zimu, no už som sa s tým zmieril.
Ešte jedna takáto smoliarska sezóna a najznámejším športovcom z Dolného Hričova nebude vy ale Peter Pekarík.
To je kto?
Futbalista, ktorý nedávno prestúpil do bundesligového Wolfsburgu.
Aha. Nepoznám ho. O futbal sa príliš nezaujímam, takže asi preto. A už nebývam v Dolnom Hričove.
Od zisku striebra na zimnej olympiáde v Turíne uplynuli tri roky. Máte pocit, že ste z tohto úspechu vyťažili dosť?
Určite sa dalo viac. Na Slovensku však fungujú veci trochu inak, ako inde. Možno keby som jednal s inými ľuďmi, mal iného manažéra… Ale na druhej strane sa, nebudem sa sťažovať.
Spôsobila olympijská medaila podľa vás na Slovensku snoubordový boom?
To sotva. Aj preto chcem prilákať cez prázdniny deti a mladých ľudí na svahy na lekcie snoubordingu, lebo keď skončím, už tu po mne nikto nezostane.
Nestúpla vám po Turíne sláva do hlavy?
Kamaráti hovoria, že nie, takže to bude v poriadku.
Do akej miery vás úspech zmenil?
Veľa vecí som sa naučil. Napríklad samostatne žiť a fungovať.
Boli ste už vo Vancouvri?
Asi trikrát. Ale na olympijskom kopci som ešte nesúťažil.
Podľa magazínu Forbes je to najlepšie miesto na život.
Praha mi pripadá krajšia. A ja som skôr typ do hôr než do mesta.
Čo musíte splniť, aby ste postúpili na budúcoročnú olympiádu?
Figurovať vo svetovom rebríčku asi tak do tridsiateho miesta. Momentálne mám pre zranenie zamrznuté body, takže v rankingu neklesám, aj keď nesúťažím. V nasledujúcej sezóne mám tri, či štyri preteky, v ktorých musím svoju pozíciu obhájiť. Myslím, že by to malo vyjsť.
Už viete, kde budete na novú sezónu ladiť formu?
Musím dobehnúť to, čo som zameškal, takže ukrojím z leta, keď som zvykol oddychovať. Potrebujem jazdiť. Určite vyrazím do Južnej Ameriky, aj dvakrát. Nemám inú možnosť. Ísť na ľadovec do Európy by bolo zabíjanie času. Zamierim do Chile alebo Argentíny. Sú tam perfektné podmienky, najmä mám istotu, že je tam stále sneh.
Pôsobíte dojmom absolútneho flegmatika. Zažili ste po Turíne ešte porovnateľné emócie?
Úúúú. Premýšľam. Už viem, ale do novín sa to nehodí.