V roku 2009 ste predĺžili pôsobenie pri slovenskej reprezentácii o ďalšie dva roky. Očakávali ste, že dostanete novú ponuku?
Dúfal som, že mi ju dajú a chcel som pokračovať. Za prvé dva roky sme spravili s tímom pokrok, dosiahli sme celkom pekné výsledky a ešte stále mám vo vrecku zopár volejbalových túžob.
Prezradíte ich?
Nie všetky. Niektoré zostanú tajomstvom. Radi by sme vyhrali Európsku ligu, potom sa chceme pobiť o účasť vo Svetovej lige a veľkým snom je postup na olympiádu.
Čo sa zmenilo v slovenskej reprezentácii, odkedy ste ju prevzali?
Zabudovali sme do tímu niekoľko nových chlapcov a čo je podstatná zmena oproti minulosti, hráči chcú reprezentovať a robia to s hrdosťou. Zlepšili sa aj podmienky na prípravu, teraz ich máme excelentné. Keď sme pred štyrmi rokmi začínali, vyzeralo to celkom inak. Nemám na mysli len úroveň hotela, v ktorom teraz bývame, ale aj podmienky na fyzickú prípravu, organizáciu tréningov, sústredení.
Je to výsledok vašich požiadaviek?
Áno, pretože sú to spojené nádoby. Len ak máte dobré podmienky na prípravu, môžete dosiahnuť dobré výsledky. Hráči sa môžu koncentrovať len na volejbal, nemusia myslieť na nič iné.
Majú volejbalisti za reprezentáciu nejaké finančné prémie?
Myslím, že odmeny sú odstupňované podľa počtu odohraných zápasov. Čím viac odovzdajú reprezentácii, tým lepšie majú podmienky.
Nedávno ste podpísali kontrakt s tímom najvyššej talianskej súťaže Acqua Paradiso Monza. Netlačili na vás, aby ste sa venovali len klubu a opustili slovenskú reprezentáciu?
Nie, pretože pred podpisom zmluvy som pôsobenie pri slovenskej reprezentácii uviedol ako svoju podmienku. V klube to akceptovali. Všetko stíham. Som veľmi akčný typ. Milujem výzvy a neznášam stagnáciu. Každý deň je fajn, tak znie moja filozofia.
Finálový turnaj Európskej ligy odohráte pred domácim publikom v košickej Steel Aréne. Nebudú hráči pod väčším tlakom?
Nemyslím si. Vždy sa nám pred domácim publikom hralo dobre. Verím, že hráči načerpajú z hľadiska energiu navyše. Radšej mám zápasy pred početnou diváckou kulisou, aj keď hráme vonku. Pred dvoma rokmi sme v Poľsku nastúpili v zaplnenej aréne, diváci vytvorili búrlivú atmosféru a bolo to skvelé.
Na slovenských hádzanárov sa prišlo nedávno pozrieť v Steel Arene vyše osemtisíc fanúšikov.
Počul som o tom a dúfam, že aj nás príde povzbudiť veľa fanúšikov. Bodaj by ich bolo osemtisíc. Pozývam každého.
Na Slovensku ste hrali vo viacerých mestách, kde ste sa cítili najlepšie?
V Nitre a Leviciach prišlo na zápasy málo ľudí. Najviac ich bolo asi vlani v Poprade počas kvalifikácie majstrovstiev Európy. Hrali sme vo výbornej atmosfére. Ale dúfam, že Košice tromfnú aj Poprad.
Víťaz Európskej ligy bude bojovať o miestenku v prestížnej Svetovej lige. Nie je táto súťaž pre slovenský volejbal príliš veľké sústo?
Nemyslím si. Sledoval som tímy, ktoré hrajú Svetovú ligu. Je tam silná osmička, tímy z absolútnej svetovej špičky, ale s každým mužstvom z druhej osmičky sme schopní odohrať vyrovnanú partiu. To hovorím s absolútnym rešpektom k súperom. Som presvedčený, že proti Kórejskej republike alebo Portoriku by sme mali šancu vyhrať.
Je účasť vo Svetovej lige jedným z vašich snov?
Myslím, že je to skôr sen slovenského volejbalu. Ak chceme, aby sa splnil, budeme potrebovať silného tímového ducha a veľké zanietenie všetkých.
V septembri vás čakajú majstrovstvá Európy. Čo ste si pomysleli po žrebe, ktorý posunul Slovensko do takzvanej skupiny smrti s Poľskom, Bulharskom a Nemeckom?
Čo som si pomyslel? Ten žreb nebol férový. Hráme proti obhajcovi titulu, bronzovému tímu z ostatných majstrovstiev Európy a proti Nemecku, ktoré postúpilo na šampionát rovnako ako my už z prvej fázy kvalifikácie. A v inej skupine sa stretli tímy, ktoré na minulých ME nezískali medailu a na turnaj postúpili až z druhej fázy kvalifikácie. Dúfam, že v budúcnosti sa už taká nespravodlivosť nestane.
Bola v tom politika?
Samozrejme, čo iné. Máme veľmi silnú skupinu, ale keď začneme dobre, naše šance stúpnu. Na európsky šampionát však ešte nemyslím. Do začiatku ešte zostávajú tri mesiace, to je v športe veľmi dlhý čas.
Spomínali ste olympijské hry. Kadiaľ vedie pre Slovensko cesta do Londýna?
Postúpiť na olympiádu je pre európske tímy veľmi náročné, lebo majú vyčlenené len štyri alebo päť miesteniek. Na olympiádu postúpia priamo len medailisti z budúcoročných majstrovstiev sveta, ostatné tímy čaká kvalifikácia.
V reprezentácii ste dali šancu aj mladým, ako ste s nimi spokojný?
Je to prirodzená obmena kádra. Mladí musia získať medzinárodné skúsenosti. Napríklad minulý rok sme hrali Európsku ligu s mladými hráčmi. Škoda, že Štefan Chrtiansky sa hneď v prvom zápase zranil. Mladí však potrebujú hrať aj pod tlakom, zápasy, kde ide do tuhého. Jeden taký ich preverí viac ako desať prípravných stretnutí.
Koľko je na Slovensku volejbalových talentov?
Málo. U vás je populárnejší hokej, futbal, či tenis, volejbalu sa nevenuje veľa mladých.
Sledovali ste minulý rok zápas futbalových majstrovstiev sveta medzi Talianskom a Slovenskom?
To bol skvelý prípad aj pre volejbal. Slovensko, mužstvo bez hviezd, zdolalo favorizovaných Talianov. Áno, mali sme v tíme vnútorné problémy, ale aj tu bolo vidieť, že hviezdy ešte nevyhrávajú zápasy. Sledoval som výkony slovenských futbalistov už v kvalifikácii, takže ich úspech ma až tak neprekvapil. Teraz je pre hráčov dôležité, aby nezaspali, napredovali a naďalej počúvali svojho trénera. Po šampionáte možno získali nové angažmány, ale nesmú sa uspokojiť.
Slovenských hokejistov viedol kanadský tréner Glen Hanlon. Po majstrovstvách sveta ho vyhodili. Niektorí ľudia mu vytýkali, že nerozumel slovenskej mentalite. Čo si o tom myslíte?
Ako Európan mám možno k Slovákom bližšie, ale všetko záleží na konkrétnych ľuďoch. Aj ja mám v tíme zanietených bojovníkov, ale aj hráčov s inou povahou. Ľudí, ktorí to kanadskému trénerovi vyčítali, by som sa spýtal: Aká je slovenská mentalita? Čo je to za človeka, keď nemá sny? Čo je to za športovca, keď nemá ambície? Tu predsa nezáleží na národnosti. Mojim zverencom stále opakujem, že Slovensko je síce malá krajina, ale môže mať veľkú dušu. Ako dopadlo Slovensko na hokejových majstrovstvách sveta?
Zle. Skončilo desiate, čo bol neúspech.
Hm, tak preto vyhodili trénera. Viem, že aj o Marekovi Hamšíkovi sa vedie polemika, že v reprezentácii nehrá tak dobre ako v Neapole. A viete prečo?
Skúste.
Hamšík, hokejisti, či niektorí volejbalisti zarábajú veľké peniaze v kluboch, ale v reprezentácii hrajú len pre česť. Otázka znie, koľko sú schopní a ochotní obetovať aj pre národný dres. Ak dokážu, že aspoň toľko, čo v kluboch, umlčia kritikov. Jeden z mojich snov je vidieť všetkých mojich zverencov spievať pred zápasom národnú hymnu.
Teraz ju nespievajú?
Traja- štyria. Ale mám na mysli hlasný spev, nie nejaké otváranie úst.
Hovorili ste o tom s nimi?
Áno, niektorí začali spievať, iní nie. Keď ja počujem národnú hymnu, tak mi po tele chodia zimomriavky. To je pocit, ktorý vyžaruje z vnútra. Chcem, aby cítili hrdosť, keď hrajú za národný tím, svoju krajinu, dres, vlajku. Poďte so mnou. (Zanini vstáva a kráča do hotelovej reštaurácie). Všimli ste si tu niečo zvláštne?
Na stene visí slovenská vlajka s podpismi hráčov a trénerov.
Čo myslíte, koho to bol nápad? Hráčov, alebo personálu hotela?
Talianskych trénerov?
Správne. Ale to je len prvý krok. Nedokážem už ovplyvniť, čo hráči cítia a na čo myslia, keď tu sedia a tú vlajku vidia.
Aj tréner hokejistov Hanlon sa snažil svojich zverencov motivovať podobným spôsobom.
Dúfam, že nedopadnem ako on. Spýtam sa, kto je váš najväčší národný hrdina, vaša ikona?
Asi nemáme takú historickú osobnosť ako Taliani Garibaldiho.
Áno, Garibaldi je ikona, bojoval za slobodu, zjednotenie Talianska, ale aj v Argentíne, Chile. Nebojovalo preto, aby bol bohatý, ale za slobodu a blaho iných. Pre mňa je najväčší hrdina. Ale aj vy máte určite hrdinov. Keď v roku 1968 prišli na Slovensko sovietske okupačné vojská, zomreli nejakí ľudia?
Niekoľko desiatok.
Tak sú hrdinovia. Padli, lebo sa vzopreli, bojovali za slobodu. A mám pocit, že na Slovensku sa o nich nehovorí. Alebo sa na nich spomína veľmi málo. Štátna vlajka, alebo hymna, pre Talianov sú to obrovské symboly. Keď sa hrá v Taliansku medzinárodný zápas – vo futbale, basketbale, alebo vo volejbale, všetci spievajú národnú hymnu. (Zanini začne nahlas spievať) Fratelli d'Italia, L'Italia s'č desta, Dell'elmo di Scipio… Nie som dobrý spevák. Ale tak si to predstavujem aj na zápasoch slovenskej reprezentácie. Dúfam, že aj volejbal by mohol v Slovákoch prebudiť národné cítenie. A sľubujem, že ak uvidím spievať dvanásť hráčov slovenskú hymnu, sám sa ju naučím a budem spievať s nimi.
Teraz ju neovládate?
Nie, ale mám v mailovej pošte jej text. Bude to ťažké, ale naučím sa ho.
Prestúpi Hamšík podľa vás do AC Miláno?
Hamšík je veľmi šikovný hráč. Mám rád futbal a som fanúšikom AC Miláno, takže Hamšíkove výkony v Taliansku sledujem. Neviem posúdiť, či AC Miláno potrebuje typovo takého futbalistu. Má talent, ale musí podávať stabilné výkony. Aj v Neapole sa mu stáva, že žiari, ale potom načas upadne do priemeru. Viceprezident AC Miláno Galliani povedal, že sa o neho zaujímajú, ale to je aj vo futbalovom biznise normálna stratégia.
Navštívila už Slovensko vaša rodina?
Manželka tu strávila týždeň, boli aj sme na výlete vo Viedni a Budapešti. Deti ešte na Slovensku neboli, ale starší syn by mohol prísť na finále Európskej ligy do Košíc, alebo na prípravné zápasy pred majstrovstvami Európy.
Vieme na Slovensku pripraviť dobrú taliansku kávu, pizzu a cestoviny?
Čo sa týka kávy, napredujete. Sú miesta, kde mi ponúknu vynikajúce presso. Cestoviny? Ani v Taliansku ich nejem každý deň, len občas. Najradšej tie, ktoré pripraví moja mama. Sú báječné. Viete pripraviť aj dobrú pizzu a cestoviny, len treba vedieť kde. S jedlom tu však nemám problém, slovenská kuchyňa je výborná.
Čo máte najradšej?
Polievku so zeleninou a kuracím mäsom alebo mäso na hubách.