Prvý raz na olympiáde, ba prvý raz v sezóne, bežal Bolt svoju trať naplno až do posledného milimetra. Až za pomyselnou páskou otočil hlavu. Nie za súpermi, vedel, že sú ďaleko, ďaleko za ním. Očami hľadal tabuľu s časom. Svietilo na nej 19,31. Mal to žlté na čiernom: dosiahol, v čo ani sám neveril. Ruky mu vyleteli nad hlavu. A tabuľa z času ubrala ešte jednu stotinu. Predstavenie emócií sa začalo.
Najprv si takmer dvojmetrový Bolt ľahol na tartan. Potom si kľakol a pobozkal dráhu s novým prívlastkom – najrýchlejšia na svete. Čestné kolo si vychutnával oveľa dlhšie ako po stovke. Bavil sa s divákmi. Mával a tancoval. Do kamery kričal: „Som jednotka, som najlepší.“ Nechal sa zdvihnúť vtedy ešte bronzovým Američanom Spearmonom, ktorého neskôr za vyšliapnutie z dráhy diskvalifikovali. Arénou znelo Happy birthday. Usainovi chýbalo do 22. narodenín necelých 90 minút. A 90-tisícový dav v hľadisku šalel.
„Som v šoku. Som stále v šoku,“ tvrdil, keď zišiel z dráhy. „Na trati som nechal všetko. Vedel som, že budem rýchly, ale nemyslel som si, že je možné prekonať svetový rekord. V závere som si hovoril – vydrž, teraz už nemôžeš umrieť. Drel som, aby som sa stal šampiónom. Teraz musím drieť ešte viac, aby som ním ostal.“
Atletický manažér Alfons Juck si deň pred finále mailoval s Boltovým manažérom s otázkou, či Usain pobeží naplno, alebo si záver šprintu vychutná. „Odpovedal mi, že najdôležitejšie je vyhrať, nuž som čakal, že zvoľní. Ale čo som videl, sa vymyká všetkému. Bolt mal na svetový rekord, ale netušil som, že už dnes.“
Do stredajšieho večera len jeden jediný šprintér atletickej histórie držal naraz svetový rekord na stovke aj dvojstovke – Bobby Morrow v roku 1956. Ale ešte nikto oba rekordy nezabehol na jedných olympijských hrách. A to ešte Bolta a spol. čaká štafeta. Pri rýchlosti Jamajčanov nik nepochybuje, že ju vyhrajú.
Ako inak – vo svetovom rekorde.
Superman? Nie. Som Bolt. Blesk Bolt
Keď sa zdvihol z dráhy, zahľadel sa na veľkoplošnú obrazovku. Práve ukazovali opakované zábery jeho víťazstva v behu na 200 metrov. „Vyzeral som cool,“ s úsmevom neskôr vravel Usain Bolt. „Hovoril som si – ten chlapec je poriadne rýchly.“
Na štadióne mu v predstihu zahrali „Happy birthday to you“. Bolo krátko pred polnocou. Po nej oslavoval jamajský šprintér 22. narodeniny. Darčeky si dal sám – v priebehu piatich dní vyhral na olympiáde oba najprestížnejšie šprinty. A oba vo svetovom rekorde.
„Ten z dvojstovky pre mňa znamená oveľa viac, dlho som o ňom sníval. Táto trať je mojou láskou už od pätnástich rokov,“ vysvetľoval. Aj preto – na rozdiel od stovky – záver nevypustil. Bežal naplno. Až do konca. A súperom opäť výrazne utiekol.
„Ale vôbec to nebolo ľahké. Cítil som sa, akoby som plával,“ tvrdil. „V každých pretekoch chcem v prvom rade vyhrať. Ale dnes som si povedal, že chcem aj rekord a nechám na dráhe všetko.“
„Nie, nie, dnes rekord nepadne,“ tvrdil ešte pred pretekmi Michael Johnson, ktorý bol do včerajška držiteľom najrýchlejšieho času na tejto trati. „Raz určite dám svojmu rekordu bozk na rozlúčku. Ale dnes ešte nie.“ Mýlil sa. Mladík z Jamajky ho tromfol.
„Mnohí ma porovnávajú s Michaelom Johnsonom, ale ja som ja,“ reagoval Bolt. Včera si zlepšil osobné maximum o 37 stotín sekundy. Rozprávkový výkon. „Vedel som, že môžem bežať až tak rýchlo. Nie je to pre mňa veľké prekvapenie. Dráha na olympijskom štadióne je rýchla a využil som to,“ naznačil.
Krátko po pretekoch mu telefonoval jamajský premiér. „Vravel mi, že celá krajina je na nohách a oslavuje. A o to mi ide – aby boli ľudia na mňa hrdí. Toto víťazstvo znamená veľa nielen pre mňa, ale aj pre Jamajku.“
Bolt očaril svet. Johnson sa rozplýval najmä nad jeho triumfom na stovke (Jamajčan ju vyhral v čase 9,69). „Neuveriteľný beh. Nečakal som, že ostatným natoľko utečie. Ak by nevypustil záver a uviazal si šnúrky na tretrách, mohol dosiahnuť čas 9,62. Bol to jeden z najpôsobivejších atletických výkonov, aké som kedy videl,“ vychvaľoval Johnson.
A s poklonami sa pridal aj americký plavec Michael Phelps, ktorý si v Pekingu vyplával osem zlatých medailí. „Je to superman,“ povedal o Jamajčanovi. „Nie. Som Bolt. Blesk Bolt,“ reagoval bežec s úsmevom. „A teraz si chcem vydýchnuť a dobre sa vyspať.“