Z reproduktorov znel Bob Marley a Vtáčie hniezdo sa vlnilo v rytme reggae. Tancoval aj jamajský šprintér. Vychutnával si najúžasnejšie chvíle v živote. Zdravil sa s divákmi, nechal sa fotografovať. Kráčal bosý. V rukách si niesol zlaté tretry od Pumy, vyrobené špeciálne na olympiádu. Na štadión vletel osamelý netopier.
Bolt ukázal všetkým chrbát. Hneď po štarte. Jeho krajan Asafa Powell, považovaný za jedného z favoritov, skončil až piaty. Američan Tyson Gay dokonca ani nepostúpil do finále. „Ja bežím naplno a on si z toho robí srandu,“ prehodil položartom po pretekoch bronzový Walter Dix z USA.
Bolta čaká v Pekingu ešte dvojstovka. Šprintérske zlaté double zabehol na olympiáde doteraz jediný muž. Carl Lewis v Los Angeles 1984.
„To tu ešte nebolo,“ súhlasí aj Alfons Juck, atletický manažér, ktorý v júni priviedol Usaina Bolta na ostravskú Zlatú tretru. „Videl som už všeličo, ale takto dlho uvoľnený záver stovky, navyše vo svetovom rekorde, ešte nie.“
Bolt sa pekinským behom stal najväčšou a najdrahšou hviezdou atletického trhu. „Jeho cena stúpla o sto percent a blíži sa k 100-tisíc dolárom za štart. Toľko si mohol dovoliť pýtať len Carl Lewis, keď v Los Angeles získal štyri zlaté,“ porovnal Juck.
V tejto sezóne Bolt ani jednu stovku nedobehol bez toho, aby záver nevypustil. Aj v Pekingu na otázku, prečo tak robí, iba odvetil: „Zabával som sa.“ Rezervy má úžasné a odborníci odhadujú, že nevypustený beh by bol vari ešte o 6–8 stotín rýchlejší. A čas by sa blížil k hranici 9,60. Pred pár hodinami ešte niečo neuveriteľné.
Vo finále stovky bežali samí Američania, no len dvaja boli z USA, zvyšok z Karibiku. Jamajka mala medzi ôsmimi najrýchlejšími mužmi planéty až troch – Bolta, Powella a Fratera. V semifinále ženskej stovky mali tri najrýchlejšie časy Stewartová, Simpsonová a Fraserová. Všetko Jamajčanky.
Kým kedysi jamajskí atléti odchádzali do USA študovať a tam športovo dozrievali, dnes je to inak. „Na Jamajke fungujú dve veľké skupiny. Prvú, kde je Powell, vedie tréner Steve Francis, druhú s Boltom trénuje Glen Mills,“ vysvetlil Juck. „Majú podmienky, sponzorov, sieť stredoškolských súťaží, kde hľadajú talenty.“ Výsledky sú na svete.
„Nemyslel som na rekord, chcel som iba vyhrať. A to som dokázal,“ tvrdil šprintér, ktorý tento týždeň oslávi 22 rokov. V dobrej nálade opísal aj hodiny, ktoré predchádzali veľkému triumfu. „Nikdy neraňajkujem. Vstal som o jedenástej, pozeral telku a dal som si kuracie nugetky. Potom som si znovu ľahol a ešte som si tri hodiny pospal. Keď som sa zobudil, zjedol som pár nugetiek a vybral sa na štadión.“
Pohodový chlapík. Reči nenarobí. Veľké myšlienky z neho nedostanete. Ale každý večer sa pomodlí. A behá ozaj rýchlo.