Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

V horiacom pekle bol uväznený dlhých 40 sekúnd

Prvý augustový deň roku 1976 si bude pamätať do konca života. "Vtedy som sa druhý raz narodil a ďakujem Bohu, že som prežil," spomína Niki Lauda na hrôzostrašnú nehodu na Nürburgringu, počas ktorej takmer zhorel v kokpite svojho ferrari.

23.02.2009 10:30
Niki Lauda Foto:
Záchranári pomáhajú spálenému Niki Laudovi.
debata

Nordschleife – Severná slučka v pohorí Eifel. Obávaný, ale nádherný 22 kilometrov dlhý prírodný okruh Lauda vôbec neznášal. Označoval ho za veľmi nebezpečný a taký, ktorý majú zrušiť. V roku 1976 oslavoval 50. výročie vzniku, Rakúšan nechcel pokaziť oslavy a nastúpil na štart. Po prvom kole bol prvý, ale do cieľa druhého už nedorazil.

Na mieste zvanom Bergwerk stratil kontrolu nad autom, zišiel z trate a narazil do skalnej steny, ktorá ho odrazila späť na trať. Z monopostu sa vylialo takmer dvesto litrov paliva, ktoré sa okamžite vznietilo. Vzápätí do Laudu narazilo auto Bretta Lungera, Rakúšanovi spadla prilba a zošmykla sa mu aj ohňovzdorná kukla. Ďalší monopost ho obišiel, ostatní už stihli zabrzdiť. Vtedy 27-ročný Rakúšan bol v horiacom pekle, s teplotou viac ako 900 stupňov, uväznený nekonečných 40 sekúnd, kým ho piloti nevyslobodili z auta. Aktívny bol hlavne Arturo Merzario, ktorý priamo v ohni odopol Laudove bezpečnostné pásy. Pomáhali mu aj Lunger, Guy Edwards a Harald Ertl. Spoločne ho vytiahli z horiaceho vraku.

Bezprostredne po tom sa Lauda síce postavil na nohy, ale čoskoro bolo jasné, že jeho stav je veľmi vážny. Mal zlomené dve rebrá, zlomeninu lícnej kosti a popáleniny na hlave, tvári a rukách. Nadýchal sa aj jedovatých plynov, ktoré sa mu dostali do krvi a pľúc a ohrozovali mu život. Počas štyroch dní oň bojoval v nemocnici v Mannheime. Bol v kóme, dostal aj posledné pomazanie a neskôr ho previezli na špeciálnu kliniku zaoberajúcu sa popáleninami v Ludwigshafene.

Nakoniec prežil, hoci jazvy na tvári mu zostanú do konca života.

Nemecké noviny Bild vtedy napísali: „Ako bude žiť muž bez tváre?“ Odpovede sa dočkali čoskoro. Už o neuveriteľných šesť týždňov stál na štarte pretekov v Monze a skončil štvrtý. ,,Mojím najväčším víťazstvom v efjednotke bolo, že som tú haváriu prežil," priznal Viedenčan. Pred posledným podujatím sezóny v Japonsku mal stále šancu na obhajobu titulu. Na okruhu Fudži však veľmi husto pršalo a z pretekov pre obavy z bezpečnosti radšej odstúpil. ,,Nechcel som sa zabiť druhýkrát," povedal neskôr.

„Ak by som po tej nehode nemohol viac jazdiť, určite by som na ňu často myslel. Ale ja som mohol pokračovať v kariére, rok po nehode som získal opäť titul, takže veľmi na ňu nemyslím,“ povedal pre Pravdu v júli 2005. „Je to za mnou, zabudnuté niekde v minulosti, hlboko v mojej hlave. Spomienky na nehodu sa mi darí prekrývať spomienkami na úspechy a tituly,“ vysvetlil.

Presná príčina nehody nie je stále známa, hoci sa špekuluje o možnom zlomení závesu zadného kolesa. Lauda si takmer na nič nepamätá: „Spomínam si na zastávku v boxoch, potom krátko na prevoz vrtuľníkom do nemocnice a na nemocnicu v Mannheime.“
Pre starý Nürburgring boli preteky v roku 1976 poslednými. Najbližšie podujatie sa uskutočnilio až o osem rokov, ale už na novom a skrátenom okruhu…

debata chyba