Petre som kedysi závidel. Pochopil som však, že je výnimočná
Foto: ARCHÍV BORISA VLHU
"Škoda. Rád by som počul jej odpovede. Možno by som jej položil aj niekoľko otázok,“ smeje sa jej brat Boris.
Má iba 24 rokov a svoj život zasvätil ženskému rodu. Sestre, priateľke a motorke. V súrodeneckom zväzku neplní úlohu staršieho. Pokyny ani rady nerozdáva. Naopak, svojej mladšej sestre vytrvalo pomáha.
"Som jej za to aj vďačný. Veľa som toho precestoval a videl. Netvrdím, že to boli výlety, napriek tomu mám z toho obrovskú radosť,“ tvrdí skromne mladý muž. Zimné mesiace na cestách, aby uľahčil svojej sestre náročný lyžiarsky život.
Zdá sa, že aj keď spolu trávia veľa času, ich vzťah to nepoznačilo. I keď priznáva, že občas si lezú na nervy. "Petra má svojskú povahu, keď nemá náladu, hnevá ma to. Poznám ju veľmi dobre, už ráno tuším, čo bude. Keď prejde okolo iba so suchým pozdravom, viem, že vstala nesprávnou nohou. Nasledujú iba úsečné odpovede. Treba ju vtedy nechať, po čase ju to vždy prejde,“ prezradí o sestre.
Čo jej vie pokaziť náladu? "Neviem. Je to predsa žena. To bude azda to najlepšie vysvetlenie,“ rozžiari sa.
Obaja stále bývajú pod rodičovskou strechou v Liptovskom Mikuláši. A vyhovuje im to. "Odvšadiaľ počúvam o rodinách, kde už 20-ročné deti opúšťajú svoj domov. My sme však iní. Otec z nás vychoval rodinne založených ľudí, máme silné puto s rodičmi, až na malé hádky to medzi nami funguje priam dokonale,“ opisuje svoj vzťah k sestre.
Nechce sa mi. To pred otcom neobstálo
A keď začal niekto vystrkovať rožky, zasiahne otec.
"Samozrejme, každý má svoje obdobie, ktoré sprevádzajú rôzne maniere. Aj u nás to bolo. Ale z otca máme rešpekt. Bol prísny, príliš nás nerozmaznával. Aj čo sa týka lyžovania, na svah sme neraz museli aj vtedy, keď sa nám nechcelo,“ preladí na svoje lyžiarske začiatky. "V zime sme hádam ani nemali voľný víkend, neustále na nás čakali nejaké preteky. Ale nezazlievam mu to. Chcel pre nás iba to najlepšie,“ pripomína.
Sestra začala lyžovať o pár rokov neskôr. Aj preto medzi nimi žiadna športová rivalita nebola. "Neporovnávali sme sa. Keď sme spolu trénovali, bol som zväčša rýchlejší. Ale ku koncu som už mal namále,“ priznáva.
A čo teraz? Ako by skončil súrodenecký duel na svahu?
"Fíha. Teraz by ma s prehľadom predbehla. Len nedávno som si vyskúšal slalom v Jasnej, predpokladám, že v jednom kole by som za ňou zaostal možno o sedem až desať sekúnd,“ zamyslí sa.
Z Petry sa podľa neho stala v poslednom čase veľká profesionálka. Neduhy, ktoré ju donedávna sprevádzali, sú už minulosťou. "Keď nemá náladu, na lyžiach sa to nijako neprejavuje. Kedysi to tak nebolo. Aj na stravu si dáva veľký pozor. A konečne aj schudla. Donedávna bola tak trochu lajdáčka. Dnes má na raňajky zakaždým ovsené vločky a ovocie. Netreba na ňu dohliadať,“ uznanlivo pokýve hlavou.
Bábiky nemali šancu
Život profesionálneho športovca neraz prispieva aj k rýchlejšiemu dospievaniu mladého človeka. To, že Petra už nie je iba dievča, si trochu uvedomuje. "Ťažko povedať, vždy to bude len sestra, a tak sa na ňu budem aj pozerať. Ale predsa len nejakú zmenu som zaznamenal – začala sa pekne obliekať. Pred pár rokmi nad tým obzvlášť nepremýšľala. Bola vždy viac chlapčenský typ, aj čo sa týka športov, aj záujmov. Na bábiky nikdy nebola,“ prezrádza.
Foto: ARCHÍV BORISA VLHU
A ako by sa cítila v róbe? "Už si to aj vyskúšala, keď preberala ocenenie Žena roka. Podľa mňa sa necítila prirodzene. Najmä z opätkov mala strach, dávala si pozor, aby sa nepotkla, nebodaj si nestúpila na šaty,“ zasmeje sa Boris.
Ten jej okrem lyžiarskeho servisu pomáha aj s jedálničkom. "Áno, občas navarím. Ale veľmi sa mi do toho nechce. Pripravujem skôr jednoduchšie jedlá. Na maminine kulinárske umenie sa v žiadnom prípade nechytám.“
V izbe visel Zuzulovej plagát
Práve pani Vlhová má vraj na svedomí dcérin lyžiarsky osud.
"Je to pravda. Ona nás k tomuto športu priviedla. Otec sa začal výraznejšie zaujímať, až keď prišli prvé výsledky,“ sumarizuje zásluhy. Obaja rodičia rekreačne lyžujú, otec vraj lepšie. A kto z nich viac prežíva Petrine úspechy? "Obaja. Ale otec podstatne emotívnejšie. Keď sú preteky v televízii, nedokáže sa na ne ani len pozerať,“ opisuje dianie u Vlhovcov.
Boris sprevádza sestru na pretekoch už štyri roky. Rozhodnutie, aby stál po jej boku, bolo veľmi rýchle. "Otec mi nemusel nič prikazovať. Vedel som, že Petra je dobrá a akékoľvek iné rozhodnutie by bolo proti mojej rodine,“ vysvetľuje.
To, že z jeho mladšej sestry raz bude slalomárska hviezda, tušil už dlhšie. "Keď vyhrala mládežnícku olympiádu v Innsbrucku, povedal som si, že z nej niečo bude. Ale to, že tento rok vyhrá preteky Svetového pohára, prekvapilo aj mňa,“ prizná.
Jedným dychom však dodá, že Petra už dlhodobo jazdí ako jej veľké súperky. "Vedel som, že ak ukáže aj v pretekoch to, čo počas prípravy, spraví veľký výsledok. Už pred tromi rokmi, keď mala iba sedemnásť, zaostávala v tréningu za Veronikou iba o šesť desatín,“ tvrdí.
Foto: ARCHÍV BORISA VLHU
Aj dnes jej to vraj ide v tréningu lepšie ako počas pretekov. "Ak dokáže svoj výkon zopakovať aj na ostro, budú všetci prekvapení. Problémy môže mať aj najlepšia Mikaela Shiffrinová. Potrebuje len viac skúseností,“ zhodnotí.
Na jej kariéru má obrovský vplyv aj jej skúsenejšia krajanka, Veronika Velez-Zuzulová. "Bez nej by toľko nedosiahla, berie si z nej príklad,“ uznáva.
Skúsenejšia Slovenka bola odjakživa u Vlhovcov veľkou lyžiarskou ikonou. "V našej spoločnej izbe sme mali aj jej plagát. A niekoľko podpísaných kartičiek. Keď sme ju videli naživo, padli nám sánky, taký to bol zážitok. Po nociach sme sa o tom rozprávali,“ zaspomína si.
O chlapcoch sa s ním nezhovára
Dnes už doma spoločnú izbu nemajú. Naopak, aj na pretekoch býva Petra práve s Veronikou. "A má z toho veľkú radosť. Mne sa už teraz neposťažuje, ani o chlapcoch so mnou nehovorí, možno práve s ňou,“ smeje sa. O tom, že Petra je v izbe radšej s Veronikou, ako so svojím starším bratom, nezapochybuje ani na stotinu sekundy. "Kdeže. To je jasné ako facka,“ zahrajú mu kútiky úst.
Vzťahy v lyžiarskom svete sú vraj korektné. Zatiaľ čo Veronika sa kamaráti s väčšinou elitných súperiek, Petra ich iba spoznáva. "Taká Frida Hansdotterová je veľmi príjemná. Pokecá si aj so Šárkou Strachovou. Trošku ma však prekvapila Shiffrinová, tá sa drží bokom,“ približuje zákulisie.
Jeho úloha pred pretekmi sa začína už doma na Liptove. "Veci balím ja. Do dejiska odchádzame väčšinou dva dni pred štartom. Naposledy sme brali šesť párov lyží. Samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na iné veci. Napríklad vankúš s perinou. V aute najazdím ročne možno 60-tisíc kilometrov, spravil som si v ňom provizórnu posteľ,“ prezrádza.
V tíme Vlhovcov je asistentom trénera. Do taktickej prípravy nezasahuje, sústredí sa skôr na mechanickú časť prípravy. "Pomáham stavať tréningovú trať, pripravujem časomer, alebo natáčam na kameru,“ opisuje deň pred pretekmi. Tvrdí, že aj keď z neho nikdy nebude lyžiarsky tréner, dnes už dokáže jazdu svojej sestry zanalyzovať lepšie. "Spočiatku to tak nebolo, chyby som nevidel,“ priznáva.
V deň pretekov sa z pomocníka stáva skôr psychická podpora. Väčšinou je spolu s Petrou na štarte. "Som tam na to, aby som jej pomáhal, prípadne ju povzbudil. Päť minút pred štartom, keď sa začne obúvať do lyží, ma však už asi nevníma,“ tuší.
Rovnako to vraj bolo aj pred druhým kolom vo švédskom Aare, kde Petra nakoniec triumfovala. "Ale predsa len som na nej videl miernu zmenu. Akoby sa ešte viac koncentrovala. Už ani neviem, čo som jej vtedy hovoril, určite to však neregistrovala. Ale veril som jej, ak zajazdí dobre v prvom kole, svoj výkon následne zlepší, alebo aspoň zopakuje. Mentálne je veľmi silná. To bol azda ten najpodstatnejší rozdiel medzi nami. Keď som sa ja postavil na štart, v momente sa mi roztriasli kolená. Bolo teda zrejmé, ktorým smerom sa má uberať finančná podpora rodičov. Možno som jej spočiatku závidel lepší lyžiarsky výstroj, ale potom som rýchlo pochopil, že je výnimočná,“ vráti sa do svojich aktívnych čias.
Napriek mladému veku dokáže triezvo zhodnotiť, aký veľký vplyv mali peniaze na Petrinu kariéru. "Ak by ju otec nedotoval, jazdila by preteky na Slovensku a v Poľsku. Keď sme boli vo Švajčiarsku, videl som, že tisíc eur tam nič neznamená. Prišlo mi z toho až zle,“ približuje finančnú náročnosť lyžovania.
Foto: Facebook
Boli však aj chvíle, keď sa Petre darilo menej. A jej otec mal kadejaké myšlienky. "Nuž, boli všelijaké, celé ho to deprimovalo. Ale nikdy o tom nehovoril nahlas. Rok čo rok dával do lyžovania viac peňazí, naposledy to bolo takmer 100-tisíc eur,“ zdôrazní.
Zdá sa, že z rodinnej firmy viac do lyžovania peniaze nepotečú. "Teraz by mohla prísť sezóna, že už Petru nebude musieť sponzorovať,“ uvedomuje si Boris. A zároveň aj tuší, čo s peniazmi. "Mám sen. Chcel by som našu firmu pozdvihnúť, posunúť na inú úroveň. Záleží mi na nej. Dnes robíme všetko manuálne, rád by som niektoré veci zautomatizoval,“ pripomína vyučený strojár, ktorý si rukávy opäť vyhrnie až po sezóne.
Leto však nebude iba o práci, ale svoj čas venuje aj veľkej záľube. Motorka je jeho vášňou už od detstva. Keď sa o nej Boris rozhovorí, hneď je jasné, ako otec svojmu synovi kompenzuje investície do lyžovania. "Ale teraz na ňu nemám čas. Počas sezóny sa na sto percent venujem Petre. V lete príde rad aj na moje koníčky. Chodím aj na preteky do Albánska, pred rokom som tam skončil na druhom mieste. Prešiel som 1800 kilometrov za šesť dní,“ rozpráva.
"Do motorky vrážam všetky peniaze, čo si zarobím. Ale samozrejme, že bez otcovej podpory by to nešlo. Je to hádam ešte drahší šport ako lyžovanie. Veď len moja súčasná motorka stála takmer deväťtisíc eur. A vydrží mi asi iba dva roky,“ počíta.
Odvahu má ako jeho sestra. Ak by mohol, neváhal by sa postaviť aj na štart najslávnejšej Rely Dakar. "Ale tých sponzorov by som musel mať asi viac,“ dodáva. Z videnia sa pozná aj so Štefanom Svitkom, ktorý je jeho vzorom.
Meno Vlha obmäkčí aj policajtov
Na cestný motocykel radšej nemyslí. "Raz som si to vyskúšal. Ani neviem ako – a na tachometri bola zrazu 180-ka. Predbiehal som autá cez plnú čiaru, no skráka som robil hlúposti. Na prázdnej lúke to je bezpečnejšie,“ pripomína.
Niekoľko pokút dostal už aj za volantom, najmä z Rakúska mu vraj začali chodiť. Jednu mu však policajti aj odpustili. "Keď videli na aute nálepku Vlha tím, ostalo len pri napomenutí,“ prezradí.
Veľa pochopenia sa mu dostáva aj od priateľky. Aj vtedy, keď je na cestách celý mesiac. A nečudo. Za partnerku si vybral opäť lyžiarku. Reprezentantka Česka Martina Dubovská je pôvodom Slovenka a žije taktiež v Liptovskom Mikuláši. "Ale o lyžovaní sa spolu nerozprávame. Ja som súčasťou Petrinho tímu, ona má svoj vlastný,“ povie Boris o svojej partnerke, ktorá bodovala v slalome v Crans Montane.
Foto: Facebook
Aj na ňu cez víkend čakajú preteky v Jasnej. U Vlhovcov však ide všetko po starom, o súťaži na domácom kopci sa priveľmi nerozprávajú. "Nič sa nedeje, v mojom okolí necítim žiadny tlak. Ale myslím si, že v deň D to na nás doľahne,“ očakáva.
Pre neho to však bude nová skúsenosť a v niečom predsa len iné. "Teším sa na to, že nemusím nič baliť. Budeme predsa doma,“ pousmeje sa.
Na úvod tohto rozhovoru sa Boris svojej sestre poďakoval za možnosť spoznávať svet. Počul už niekedy toto čarovné slovo aj od Petry?
"Hádam aj áno. Ale nevyžadujem to, sme predsa rodina,“ povie na záver.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ