ZOH 1976: Ako sa topilo Irinino ľadové šťastie

Nik sa nemôže pochváliť takým unikátnymi titulmi – trojnásobná olympijská víťazka (1972, 1976, 1980), desaťnásobná majsterka sveta, jedenásťnásobná majsterka Európy. Dva tucty zlatých medailí. A to ešte medzitým v roku 1979 stihla priviesť na svet aj syna Sašu…
V historickom rebríčku sa Sonja Heniová s devätnástimi zlatými (3 ZOH, 10 MS a 6 ME) zaradila až za Irinu. Štatistici Rodninovej vyrátali, že v celej kariére ju obdarili až päťdesiatkrát šestkou, známkou snov!

Keď sa po jej odchode v roku 1980 pátralo, kedy naposledy prehrala,  musela sa Irina v spomienkach vrátiť veľmi ďaleko. Až do roku 1968, kde spolu s Alexejom Ulanovom skončila na majstrovstvách Európy piata.

Toto partnerstvo však nevydržalo dlho. Rozbila ho – láska. Olympijskí víťazi zo ZOH 1972, ktorí okrem sapporského zlata dobyli štyri zlaté na MS a štyri na ME, sa rozpadli. On sa zadíval do konkurentky Ľudmily Smirnovovej, ktorá s Andrejom Surajkinom získala na tejto olympiáde striebro a po olympijskej súťaži sa vzali a, pochopiteľne, začali aj spolu jazdiť. Stalo sa tak po dosť nechutnej afére. Tri týždne po olympijskom triumfe a tesne pred svetovým šampionátom Alexej počas zdvíhanej figúry neudržal Irinu, pustil ju na ľad. Dve hodiny v bezvedomí, otras mozgu. Mesiac ležala, čítala Puškina, počúvala Beatles a dumala, či v tom páde nebol aj tak trochu úmysel zaľúbeného Alexeja, ktorý sa aj Irine páčil ako chlap.

Irina zostala sama. Svojrázny Stanislav Žuk jej však v St. Peterburgu (vtedy v Leningrade) našiel priam bohatierskeho chlapa, o dva roky a deväť mesiacov mladšieho, s ktorým sa roku 1975 aj zosobášila – Alexandra Zajceva. „Sedí jej ako uliaty,“ komentoval Žuk. „Po rozchode s Ulanovom som sa ešte nechcela vzdať krasokorčuľovania. Môj tréner ho vybral zo stovky uchádzačov,“ tešila sa vtedy.
Len čo sa objavili, obsypali sympatický pár šestkami. Ani nie po ročnej spolupráci (začala sa 15. apríla 1972), o necelých desať mesiacov  neskôr,  utvorili 7. februára 1973 ako európski šampióni v Kolíne nad Rýnom šestkový rekord: dovedna pätnásť známok snov v jednej súťaži! V krátkom programe tri, za technickú hodnotu voľnej jazdy štyri a za umelecký dojem dokonca až osem. Iba jedna známka 5,9, ostatné šestky.

S takým resumé prišli na svoju svetovú premiéru do Bratislavy, ktorá sa tešila na nový objav. Preplnená hala však zažila neuveriteľnú zápletku. Prvé dve minúty nádherná dramaticko-dynamická jazda za zlatom. Skrátka, to, čo predvádzali, táto párová kategória ešte nikdy nezažila. Čas ich jazdy ukazoval 2:25 min, keď znenazdania vypadol v zvukovej pracovni štadióna elektrický prúd. A s nimi aj Dunajevského zhudobnení Kubánski kozáci. Nastalo hrobové ticho. Iba škrípanie korčulí, ktoré sa nezastavili.

Rodninová – Zajcev nestratili duchaprítomnosť a pokračovali ďalej akoby sa nič nestalo. Bez hudby. Podľa pravidiel by mohli zastať a požiadať o opakovaný štart. Ale mohli aj dokončiť. Zvolili si druhý variant.

Obecenstvu chvíľočku ktosi sedel na kábli, no spamätalo sa a oboch búrlivo povzbudzovalo. Objavil sa ešte jeden háčik: podľa pravidiel museli skončiť voľnú jazdu v päťminútovom limite (plus – mínus desať sekúnd). Podľa výpočtov v päťminútovej jazde odkorčuľuje dvojica od 1200 do 1700 metrov takmer 20-kilometrovou priemernou rýchlosťou. Nie je jednoduché ustrážiť.

Päť minút a sedem sekúnd stopol časomer Nisasportu na štadióne, keď skončili svoju voľnú. Keby fungovala hudba, jazda by trvala presne päť minút a deväť sekúnd. Hoci jazdili takmer tri minúty bez nej – iba neskutočne nepatrný dvojsekundový predstih. Za technickú hodnotu unisono deväťkrát známka 5,9. Vzácna jednota. Za umelecký dojem takisto zväčša 5,9, iba dvakrát 5,8. Ich veľkí rivali Smirnovová – Ulanov zaostali o 7,70 bodu.

Pre mnohých – pamätníkov nevynímajúc – to bol jeden z najväčších zážitkov histórie svetového krasokorčuľovania. Irina vtedy veľkodušne poznamenala: „Hudbu nám nahradili diváci.“

S novým životným partnerom prišla nová iskra. Kým s Ulanovom Irina získala 9 medailí (1 – 4 – 4), so Zajcevom až pätnásť (2 – 6 – 7). A väčšinu s novou trénerkou Taťjanou Tarasovovou (inak, dcérou slávneho hokejového stratéga Anatolija Tarasova). Žuk grobiánčil čoraz viac a po rozchode sa svätuškársky utiahol k Bohu.
„So Sašom si hovoríme, že chladný ľad nám priniesol hrejivé šťastie,“ vravela Irina v príboji šťastia.

Po úspechu na ZOH 1980 sa spolu rozlúčili s ľadom, ale už žili separátne. Prišli všedne dni. Rúči a driečný Zajcev sa zrútil, odpísal ho majster alkohol a ešte v osemdesiatom roku ich rozviedli. Ani jej druhé manželstvo so zazobaným podnikateľom jej nevyšlo. Vzal ju do Ameriky ukázať iný svet a – našiel si tam milenku. Druhý rozvod a boj o plod ich lásky Alenku (narodená 1986), o ktorej hovorila, že je to jej „najcennejšia medaila v živote“. Irina na dne. Pomohol jej syn Saša a pozviechaná Irina v roku 1995 priviedla ako trénerka k titulu majstrov sveta českú dvojicu Radka Kovaříková – René Novotný.

„Pády môžeš zastaviť, ale rany nezahojíš,“ mienila. Akú chybu by v živote nezopakovala? „Nikdy by som sa nevydala.“ Po takých dvoch experimentoch…

XII. ZOH, Innsbruck (Rakúsko)

• Dátum: 4. – 15. februára 1976
• Počet krajín: 37
• Počet športovcov: 1123 (892 mužov + 231 žien)
• Počet športov a disciplín: 6 – 37
• Medailové poradie krajín: Sovietsky zväz 13 – 6 – 8, NDR 7 – 5 – 7, USA 3 – 3 – 4
• Najúspešnejší jednotlivec:

  Rosi Mittermaierová (Nemecko – NSR, lyžovanie) 2 – 1 –0

  Raisa Smetaninová (Sovietsky zväz, lyžovanie) 2 – 1 –0