Partia Miloslava Mečířa si ušila z hanby kabát. Namiesto povinného kroku vpred urobila jeden veľký vzad. Pojem elita sa z jej slovníka minimálne na dva roky vytratí. V hre je iná miestenka – v druhej lige.
Nejeden fanúšik si myslel, že v Národnom tenisovom centre sa popri Slovákoch predvedú tenisoví neandertálci. Ale kdeže. Maďari neprišli do Bratislavy na výlet. K raketám si pribalili aj odhodlanie, túžbu, športovú česť.
Všetko, čo Slovákom chýbalo. V repertoári mali najväčšiu zbraň – Kližana. Hráča, ku ktorého kvalitám sa na papieri žiadny z aktérov bratislavského stretnutia ani len nepribližuje. Bez debaty. To je však len teória. Prax ukázala, že maďarské nadšenie rozdrvilo Petržalčanovo sebavedomie na prach. Taktiež bez debaty…
Práve Kližan mal byť tým, kto naplní slovenské ambície. Viackrát potešil riedko zaplnené tribúny svetovými údermi, prinútil ich k potlesku. Lenže pohľad na neho neraz prezrádzal aj nezáujem či laxnosť. Nie div, že kým v maďarskej lóži po mnohých výmenách všetci nadšene stáli (do nohy), slovenská pôsobila mdlo.
Bolo by nefér obviňovať z potupného zakopnutia len Kližana. Úspech v Davisovom pohári predsa nestojí len na jednotlivcovi. Keď však zlyhá najsilnejší z nich, klesajú ku dnu ambície celého tímu. Ten slovenský sa potrebuje postaviť na nohy. Ak to nestihne pred záchránárskymi prácami s Poliakmi, bude neandertálska skupina realitou.