Mlaď dostala tvrdú lekciu. V Melbourne kraľujú tridsiatnici

Keď vlani dospel úvodný grandslam roka do semifinálovej fázy, našli ste medzi štvoricou najlepších mužov i žien len po jednom zástupcovi generácie tridsiatnikov. Ich česť hájili legendy – Švajčiar Roger Federer s Američankou Serenou Williamsovou.

Športový zenit sa posúva

Tohto roku je situácia opačná. Neoceniteľná skúsenosť pokorila mladícku dravosť a odvahu na celej čiare. Medzi osmičku najúspešnejších postúpila šestica ostrieľaných tenistov. Prah tridsiatky neprekročila len dvojica Grigor Dimitrov, Coco Vandewegheová.

„Aj to je dôkaz, že nielen tenisová, ale aj športová dlhovekosť sa neustále posúva. Vďaka technologickému pokroku, ale aj z fyzioterape­utického hľadiska má zenit výkonnosti stále vyššiu hranicu. Starší hráči z toho ťažia a sú schopní takých výkonov, aké v týchto dňoch predvádzajú na Australian Open. V praxi to znamená, že po fyzickej stránke vedia držať s mladými konkurentmi krok. Zároveň však pred nimi majú náskok – vďaka skúsenostiam. Preto nepatria do starého železa,“ vraví Radek Šefčík.

Rodák z Čiech (žije na východe Slovenska) je mentálnym koučom viacerých športových hviezd. Svoju hlavu zverila do jeho rúk aj najlepšia slovenská tenistka Dominika Cibulková.

Matematická pravdepodobnosť, že o vyvrcholenie melbournského dobrodružstva sa postarajú z podstatne väčšej časti tridsiatnici, pritom nebola pred štartom turnaja vysoká. Veď zo 128 mužov, ktorí zasiahli do Australian Open, prekročilo túto vekovú hranicu 46. Z rovnakého počtu žien patrilo do kategórie veteránok len 18.

Čo posunulo v Melbourne staršiu generáciu tenistov pred mladších konkurentov?

„Nejde ani tak o vek, ale o to, akú majú títo hráči za sebou históriu. Aké úspechy dosiahli. Napríklad Federer či Serena sa v minulosti dočkali veľkých víťazstiev, mimoriadne cenných skalpov. A práve na tom stavajú. Neprekáža im ani to, že rok čo rok sa tenis zrýchľuje, zlepšuje. Starší tenisti sa vedia vďaka pokroku fyzicky i mentálne dostatočne obnovovať,“ myslí si Šefčík.

Skúsených zvýhodňuje história

Mimochodom, zatiaľ čo tohtoročné semifinálové obsadenie Australian Open sa zaradí v histórii turnaja (i grandslamových podujatí) k najstarším, v roku 2008 neprekročil žiaden z melbournských semifinalistov vek 25 rokov. O trofej sa uchádzali štyria muži: Roger Federer (vtedy 25 rokov), Jo-Wilfried Tsonga (22), Rafael Nadal (21) a Novak Djokovič (20). A tieto štyri ženy: Slovenka Daniela Hantuchová (24), Jelena Jankovičová (22), Ana Ivanovičová (20) a Maria Šarapovová (20). Tento rok zostali mladé pušky v ďalekom úzadí. Napriek tomu, že ambície ani potenciál vyškriabať sa až na vrchol im nechýbali.

„Mladí hladní hráči, ktorí sa dostali po prvý raz do Top 20 či do Top 10, túžia po úspechu. Ešte však nie sú zžití s novými úlohami. V okamihu sa prepracovali do nového levelu, zažívajú nové pocity, musia sa vyrovnať s novými pozíciami. Zároveň sú viac na očiach verejnosti. Na ich povrch sa dostáva nová súčasť ich osobnosti,“ tvrdí Šefčík.

Za príklad si vyberá Španielku Garbine Muguruzovú-Blancovú, ale aj Dominiku Cibulkovú. „Aj ona musí pracovať na nových veciach. Až teraz, keď je v Top 5, sa ukáže, ako vie systematicky pracovať. Ako prijme novú situáciu. Ako dokáže rozvíjať fyzickú i mentálnu stránku. Starší úspešní hráči majú takéto veci už za sebou. S rovnakými úlohami sa vyrovnávajú inštinktívne. Takpovediac, história je ich výhodou,“ dodáva.

Mladí opustili komfortnú zónu

Neodškriepiteľným faktom je, že mladíci sa horšie vyrovnávajú s tlakom. Naopak, pre skúsenejších športovcov je typická stálosť. Dokonale to potvrdilo dianie na Australian Open.

„Keď sa neskúsený človek ocitne v novej situácii, akoby opustil svoju komfortnú zónu. Znamená to pre neho určitý stres, čelí novým podnetom, vnímaniam. Hlava na to podvedome reaguje, vznikajú v nej nové príbehy, očakávania. Utvára si nové hodnoty. Dovtedy na podobné procesy neboli zvyknutí,“ uvažuje Šefčík.

Nemôže však tlak zväzovať ruky aj staršiemu hráčovi? Predsa len, keď príde 35-ročný tenista na kurt, môže mu hlavou preblesnúť myšlienka, že stojí pred jednou z posledných možností, ako dosiahnuť veľký úspech.

„Áno. Ak sa starší hráč upne na to, že v závere kariéry nezanechá dobrý dojem, môže ho to zväzovať. Ide len o to, či v ňom takáto myšlienka zanecháva pozitívnu alebo negatívnu emóciu. Každopádne, takýto prístup nie je dobrý, vtedy nastáva vážny problém,“ upozorňuje mentálny kouč. Zdá sa však, že podobné myšlienky sa v Melbourne do hláv veteránov nepretlačili.

Vraví sa, že svet patrí mladým. Pre veľký tenisový svet to neplatí. Aspoň pre tieto dni. Časy, keď sa 17-ročný Boris Becker stal v slávnom Wimbledone po prvý raz grandslamovým šampiónom, sú už dávno preč…