Rodáčka z Topoľčian triumfovala na prvom grandslamovom turnaji roka. Vo finále juniorskej dvojhry zdolala favorizovanú Britku Katie Swanovú po výbornom výkone 6:1, 6:4. „Sústredila som sa len na vlastný výkon, čo ma priviedlo k životnému úspechu,“ vravela 16-ročná nádej v rozhovore pre denník Pravda.
Aké pocity ste prežívali po poslednej lopte celého turnaja?
Priznám sa, že si na ne ani nepamätám. Viem, že pred záverečným podaním som sa sústredila len na jediné: aby som ho získala. Tie pocity sa nedajú ani popísať. Hlavou mi prúdilo len to, že som práve dokázala veľkú vec – vyhrala som grandslam!
Pociťovali ste pred nejakým zápasom výraznejšiu nervozitu, ako pred veľkým finále?
Nedá sa povedať, že by som bola nervózna. Predsa len, keď vojdete na kurt a diváci vám začnú okamžite tlieskať, všetko z vás opadne. S naozaj veľkým tlakom som sa musela popasovať hádam len pred mečbalom. Ruky sa mi však neroztriasli. Verila som tomu, čo mám natrénované. Bola som presvedčená o tom, že trafím hneď prvý servis a dostanem súperku pod tlak.
Ktorý z okamihov zápasu považujete za kľúčový?
Na začiatku druhého setu som prehrávala 0:3. Vzápätí si však súperka vzala prestávku na ošetrenie. Zostala som osamotená sedieť na lavičke a mala dostatok času na premýšľanie. Povedala som si, že ešte nie je nič stratené a stále môžem vyhrať vo dvoch setoch, čo sa mi napokon splnilo.
Užili ste si atmosféru v slávnej Aréne Roda Lavera?
Bola špeciálna. V Melbourne som mala zaužívaný rituál – pred príchodom na kurt som mala na ušiach slúchadlá a v nich pesničku Albatraos. Rovnako som nastúpila aj na finále. Až na jeden rozdiel. Jedno slúchadlo som si do ucha nedala. Keď zahlásili moje meno, odovzdali mi kvetiny a všetci diváci vstali, bol to nádherný pocit. Navyše, na tribúnach ma opäť povzbudzovali traja domáci zberači lôpt. Celí sa nafarbili do slovenských farieb a vykrikovali Come on Tereza (do toho Tereza). V hľadisku taktiež nechýbali môj tréner Ján Studenič so sesternicou. Všetkých som si ich pohľadom našla a boli mi veľkou oporou.
Do Austrálie ste prichádzali s cieľom prekonať vlaňajšie tretie kolo. Napokon ste dokráčali až k trofeji. Prekvapili ste samú seba?
V prvom rade som chcela prejsť cez úvodné dve kolá. V opačnom prípade by som bola veľmi sklamaná. Verila som, že tvrdá práca na tréningoch sa prejaví a dokážem odohrať s každou súperkou minimálne vyrovnaný zápas. Neustále som sa sústredila na vlastný výkon, čo ma napokon doviedlo k životnému úspechu.
Za postup do semifinále ste si dopriali jahodový kokteil. Čím sa odmeníte za triumf na grandslame?
Keďže som zatiaľ neobedovala, doprajem si poriadny obed. Potom si dám zmrzlinu – najlepšie jahodovú (smiech). Na väčšie oslavy však nie je čas, ešte v deň finále letíme späť. Uvidíme, čo ma bude čakať doma.
Internetom koluje video, na ktorom tancujete spolu s tenisovou kamarátkou Viktóriou Kužmovou. Doprajete si spolu aj oslavný tanec na počesť vášho triumfu v Melbourne?
Vika aj s trénerom Kurhajcom odcestovali už deň pred finále a tak si môj úspech nemohli vychutnať naživo. Určite si však spolu zanatcujeme. Možno tentokrát pridáme aj spev (smiech).
Komu by ste venovali tento úspech?
Určite môjmu trénerovi, má so mnou veľmi veľa práce. Ale aj rodine, ktorá mi vytvára výborné podmienky na to, aby som sa mohla venovať tenisu.
Máte už pre trofej pripravené miesto?
Práve počas Australian Open je moja izba v rekonštrukcii, ale na trofej v nej určite nájdem nejaký flek. Taktiež aj na plyšovú koalu, ktorú som dostala po triumfe. Je nádherná.