Vždy, keď sa k Djokovičovi vrátim, som nabitý energiou

Aktuálny líder renkingu ATP už deväť rokov pozorne počúva rady Mariána Vajdu. Rodák z Považskej Bystrice bol jedným z najbližších ľudí Djokoviča aj v tejto sezóne. Belehradčan ju po tretí raz v rade zakončil triumfom na londýnskom Turnaji majstrov. „Trochu ma mrzí, že na finále napokon pre zdravotné problémy nenastúpil Roger Federer. Pocit z toho, že Novak je najlepší na svete, mi to však nekazí,“ vraví uznávaný tenisový expert, ktorý o štyri mesiace oslávi päťdesiatku.

S akými slovami ste sa lúčili s Djokovičom po turnaji v Londýne?
S celým tímom, do ktorého patrí okrem mňa a Novaka aj Boris Becker, kondičný tréner a fyzioterapeut, sme zhodnotili sezónu. Zhodli sme sa na tom, že bola na jednotku. Novak zvíťazil vo Wimbledone, stal sa koncoročnou svetovou jednotkou. Najmä záver roka mu vyšiel fantasticky. Pri podobnej forme by mohol dominovať aj v ďalšej sezóne.

Nájdete niečo, čo vás počas roka sklamalo?
Najmä nestabilita Djokovičových výkonov. Doplácal na ňu v jeho úvode – na Australian Open dokráčal len do štvrťfinále. Neskôr aj na americkom turné, v semifinále US Open nestačil na Nišikoriho. Navyše, mrzí ma, že sme stále neuspeli na Roland Garros.

Triumfom v Paríži by Djokovič zavŕšil kariérny grandslam. Bude to jeden z hlavných cieľov pre budúcu sezónu?
Všetci to máme niekde v podvedomí. Nesústredíme sa však len na Paríž, podstatný bude znovu celý rok. Novak bude stáť opäť pred náročnou úlohu – potvrdiť, že je najlepší na svete. Ak si chce svoju pozíciu udržať, musí uspieť najmä na grandslamoch, kde bude pod obrovským tlakom.

Okrem Rogera Federera, Rafaela Nadala či Stana Wawrinku číha na Djokovičove zaváhania aj nastupujúca generácia na čele s Keiom Nišikorim, Grigorom Dimitrovom či Milosom Raonicom. Bude mať na budúci rok Novak o čosi silnejšiu konkurenciu?
Jednoznačne, konkurencia stále rastie. Mladí hráči sa neustále zlepšujú. Nišikori, Raonic, Dimitrov sa tlačia do popredia. Preto bude veľmi dôležité, aby si Novak zachoval koncentráciu na takej úrovni, ako v závere roka.

Djokovič je po tretí raz za posledné štyri roky svetovou jednotkou. Kedy bola cesta za týmto úspechom najnáročnejšia?
Každá bola náročná, vždy išlo o odzrkadlenie výsledkov počas celej sezóny. Rok 2011 bol jednoznačne najlepší, vyhral desať turnajov, čo je jeho maximum. Najnáročnejšia však bola zrejme obhajoba postu koncoročnej jednotky v sezóne 2012. Vtedy definitívne potvrdil, že je naozaj výnimočný. Dosiahnuť rovnaký úspech aj po tretí raz zaraďuje Novaka k extratriede. Napokon, v historických rebríčkoch mu patrí siedma pozícia v počte týždňov na poste číslo jeden. To už hovorí o veľkom umení.

Bol by Djokovič koncoročnou svetovou jednotkou aj za predpokladu, že by Nadala nesužovali výrazné zdravotné problémy?
Nadal zažil vlani neuveriteľnú sezónu. Vyhral všetko, čo mohol. Tento rok to Novakovi trochu uľahčil. Prakticky po polovici sezóny sa vytratil z diania pre rôzne zdravotné problémy. Môjmu zverencovi to však trochu aj uškodilo. Predsa len, chýbala mu väčšia konkurencia. Zastávam názor, že čím viac vyrovnanejších hráčov, tým lepšie pre tenis. Je potom zaujímavejší aj pre fanúšikov. Nadal by k tomu výrazne prispel.

Novak vyhral v tomto roku sedem titulov. Je to veľa alebo málo?
Je to dostatok. Nik iný nevyhral toľko turnajov. Jeho najväčší konkurent Federer len päť. Navyše, Novak uspel na samých veľkých podujatiach – vyhral grandslam v Londýne, štyri turnaje série Masters. To hovorí samo za seba. Ak by som bol neskromný, želal by som si, aby bol medzi tohtoročnými titulmi ešte jeden grandslamový.

V čom sa Djokovič zlepšil v porovnaní s predošlými sezónami?
V pokrývaní dvorca. Súperi boli často v situáciách, keď nevedeli, kam umiestniť loptičku. Zdolával ich však aj vďaka skvelému prechodu z defenzívy do ofenzívy. Taktiež veľmi pružne reagoval na rôzne situácie, bol sústredený ako ešte nikdy. Jeho najväčšou zbraňou bol return, vďaka ktorému je v hale takmer nezdolateľný.

Takmer rok je hlavným trénerom Boris Becker. Ako zapadol do tímu?
Tak, ako pre každého, aj pre Borisa boli začiatky náročné. Časom si však zvykol a naučil sa byť pre tím čo najviac prospešný. Výrazne sme pokročili aj v komunikácii, lepšie sme si rozdelili úlohy, podchytili tréningový proces i taktickú prípravu na zápasy. Momentálne je Boris v štádiu, že je schopný viesť Novaka aj sám, čo sa prejavilo vo Wimbledone. Najdôležitešie však je, že s našou prácou je spokojný hráč.

Odlišuje sa váš a Beckerov pohľad na tenis?
Priznávam, spočiatku sme mali iné názory na tréningový proces. Predsa len, Novaka poznám veľmi dobre, čo si Boris rýchlo uvedomil a nechal si poradiť. Veľmi si na ňom vážim, že aj napriek jeho veľkej osobnosti vie ustúpiť a urobiť kroky, ktoré sú prospešné najmä pre Novaka.

Keď sa Becker objaví na televíznej obrazovke, zakaždým pôsobí veľmi chladne. Aký je v skutočnosti?
Možno je to len zdanie. Boris je emotívny. Považujem ho za tenisovú legendu. Človeka, ktorý má vo svete i v našom tíme obrovský rešpekt. Napriek tomu, že je hviezdou, nepotrebuje byť neustále v popredí. Vie sa utiahnuť do úzadia a vystúpiť z neho len vtedy, keď je to potrebné.

Po príchode nemeckej legendy trávite s Djokovičom menej času. Vyhovuje vám, že nie ste na cestách tak často?
Áno, a veľmi. Som s týmto spôsobom života spokojný. Mám totiž viac času na oddych a rodinu. Prospieva to aj Novakovi. Zakaždým, keď sa k nemu vrátim, som nabitý novou energiou. Potom sa nám pracuje lepšie, čo potvrdzujú aj výsledky.

Kedy prežívate Djokovičove zápasy emotívnejšie – pri televízii alebo priamo z hráčovej lóže?
Keď sa na Novaka dívam v televízii, nie som natoľko nervózny. Navyše, veci vidím z iného uhlu pohľadu. Všetko si môžem detailnejšie zanalyzovať a lepšie posúdiť. Na tribúne so mnou lomcujú emócie. Zápas ma absolútne pohltí a vtedy prestávam vnímať detaily. Rozmýšľam nad nimi až na druhý deň, keď emócie zo mňa vyprchajú. Keby som to však mal porovnať, zápasy na štadióne sú zaujímavejšie. Pri televízii sú – na môj vkus – príliš chladné.

Djokovič prešiel v tomto roku viacerými významnými zmenami. Oženil sa, narodil sa mu syn Stefan. Zmenil sa jeho pohľad na svet či tenis?
Samozrejme, je to prirodzené. Prioritou už pre neho nie je len tenis, ale aj rodina. Do júna sa na to pozeral úplne inak. Rodina je odvtedy na prvom mieste, čo z neho urobilo zodpovednejšieho človeka. Vďaka pohode v súkromí sa vie cez neúspechy preniesť ľahšie. Rodina je jeho oporným stĺpom a pomáha mu v momentoch, keď sa potrebuje uvoľniť a zrelaxovať. Rýchlejšie sa potom vie vrátiť na kurty v plnej sile, čo potvrdil v závere roka na turnajoch v Paríži i Londýne.

Jeho manželku Jelenu poznáte osobne. Je pre Novaka oporou?
Počas všetkých spoločných rokov ho podporuje, stojí pri ňom. Dokonale chápe Novakove povinnosti a vie sa obetovať pre jeho kariéru, pre jeho úspech. Verím, že to tak bude aj v budúcnosti.

S Djokovičom spolupracujete už deväť rokov. Prichádza medzi vami občas aj k ponorkovej chorobe?
Za posledné dva roky sme problémy medzi sebou nemali. Trávili sme spolu menej času, cítil som menšie vypätie. Nebol som pod takým výrazným tlakom ako v minulosti, keď som s Novakom precestoval 36 týždňov do roka.