„Výsledky nie sú také hrozné, ako sme predpokladali. Snímky ukázali, že achilovka na ľavej nohe nie je natrhnutá, ale zapálená,“ vydýchla si s úľavou Dominika Cibulková. Slovenská tenisová jednotka a trinásta hráčka sveta si nepríjemné zranenie privodila pred tromi dňami v úvodnom kole turnaja v čínskom Wu-chane. Zápas s Američankou Madison Keysovou musela vzdať.
Na ako dlho vás zapálená achilovka odstaví od tenisu?
S istotou prídem o turnaj v Pekingu. Najbližší týždeň, možno desať až dvanásť dní budem len odpočívať a rehabilitovať. Rada by som stihla turnaje v Linzi a Moskve. Uvidím však, ako sa mi bude zranenie hojiť. Zdravotné problémy ma mrzia o to viac, že po nevydarenom americkom lete som sa opäť začala dostávať do rytmu. Vnímam to však tak, že aj zranenia sú súčasťou športového života. Pozitívom je, že budem mať viac času pre seba.
Ide o jedno z vážnejších zranení vo vašej kariére?
Prešla som si už aj horšími. Takéto niečo sa mi však už dlhšie nestalo. Odkedy mám po svojom boku fyzioterapeutku Ivetu Stankovú, problémy so svalmi sa mi vyhýbajú. Dá sa povedať, že achilovka je naozaj mojou Achillovou pätou.
Vnímate zdravotné problémy ako vyvrcholenie nevydareného herného a výsledkového obdobia?
Určite nie. Do Ázie som išla v porovnaní s americkým turné oveľa lepšie nastavená. Napokon, v Tokiu som hrala veľmi dobre a moja forma stále rástla.
Z vášho hlasu je cítiť, že ste napriek zraneniu stále dobre naladená. Čím to je, že neupadáte na duchu?
Stále si hovorím, že vždy môže byť aj horšie. Keby mi praskla achilovka, bolo by to naozaj zlé, musela by som ísť na operáciu. V živote sú predsa aj horšie veci ako je zapálená achilovka.
Predsa len – prežívate jedno z najhorších období v kariére?
Je pravda, že po prehre v prvom kole na US Open som uvažovala o tragédii. Pripúšťala som si, že sa stalo niečo hrozné. Keď sa však na to pozriem z väčšieho nadhľadu, išlo len o ďalšiu prehru. Takých v kariére zažijem ešte niekoľko. To ma však nesmie zastaviť. Musím naďalej tvrdo pracovať a veriť si. Potom sa mi všetka drina vráti späť.
Do konca apríla to vyzeralo na výnimočnú sezónu. Odvtedy však na turnajoch končíte v prvých kolách. Čomu to pripisujete?
Tenisový rok je nesmierne dlhý. Je náročné hrať počas celej sezóny – týždeň čo týždeň – v rovnakej forme. Vyrovnať sa s novými výzvami a turnajmi nie je jednoduché. Myslím si, že len Serena Williamsová – počas najlepších rokov – zvládla hrať dlhodobo vo výbornej forme. Vedu z toho rozhodne nerobím. Chcem pracovať na tom, čo bolo dobré.
Ako zvládate neúspechy psychicky?
Priznávam, mám aj horšie obdobia. Uvedomujem si však, že tak, ako k športu patrí úspech, treba si zvyknúť aj na ťažšie chvíle. Práve počas nich je dôležitý postoj človeka. Nikdy sa netreba vzdávať. Napokon, žiadny z úspechov som nedosiahla náhodou. Nespadol mi z neba. Všetko som si vydrela – ako každý vrcholový športovec.
Kto vám najviac pomáha v posledných mesiacoch? Čo vás udržiava na pozitívnej vlne?
Celý tím – tréner, priateľ, najbližší ľudia. Tí ma vždy privedú k myšlienkam, že sú aj oveľa horšie veci v živote ako tenisová prehra.
Môžete napriek posledným neúspechom hodnotiť doterajšiu sezónu ako vydarenú?
Keby som povedala, že je nie, rúhala by som sa. Ešte nie je koniec roka, nerada by som ho preto hodnotila, ale zatiaľ o ňom môžem povedať, že je najlepší v mojej kariére.
Pomýšľate ešte na miestenku na koncoročnom Turnaji majsteriek?
Dosiahnutie tohto cieľa bolo reálne ešte pred ázijským turné, kde som mohla pozbierať veľké body. Priznávam, stále po Turnaji majsteriek túžim. No ak budem na ňom chýbať, nestane sa nič tragické.
Ako ďaleko je pre vás momentálne návrat do Top 10?
Je to méta, z ktorej s trénerom nechceme zľaviť. Možno sa do nej vrátim v čase, keď to budem najmenej čakať. Dostávať sa pod tlak by mi rozhodne nepomohlo.
Minulý týždeň ukončila kariéru vaša večná súperka – Číňanka Na Li, s ktorou ste sa stretli aj vo finále tohtoročného Australian Open. Zaskočilo vás jej rozhodnutie?
Ani nie. Už minulý rok tvrdila, že chce skončiť. Skôr ma prekvapilo, že sa nepokúsila dokončiť sezónu. Zaujímavosťou je, že tento rok sme mali veľmi podobný. Obom sa nám darilo do apríla, potom sme pozbierali nejaké prehry. Jej krok je pochopiteľný. Hru mala založenú predovšetkým na veľmi dobrej fyzickej príprave, no ani ona nie je stroj.