Slovenská tenistka Jana Čepelová nestačila vo finále turnaja v Charlestone na favorizovanú Nemku Andreu Petkovicovú, ktorej podľahla v dvoch setoch (5:7, 2:6). Napriek tomu sa teší z najväčšieho úspechu v kariére. „Som trochu sklamaná, predsa len, trofej bola blízko. Po čase sa však pozriem na všetko inou optikou a ocením, čo som dosiahla,“ vraví 20-ročná Košičanka, ktorej patrí od pondelka vo svetovom rebríčku 51. priečka, znamenajúca kariérne maximum.
Ako by ste zhodnotili svoje premiérové finále na okruhu WTA?
Bolo veľmi náročné. Napriek tomu, že mi nevyšiel úvod, bojovala som o každú loptičku. Musím však športovo priznať, že súperka bola lepšia, mala viac síl a zvíťazila absolútne zaslúžene.
Pociťovali ste pred finále väčšiu nervozitu, ako pred inými zápasmi?
Práveže nie. Nevnímala som finále ako niečo výnimočné, brala som ho ako každý iný zápas. Nechcela som si totiž na seba vytvárať zbytočný tlak. Predsa len, favoritkou bola súperka, ona nastupovala na kurt s tým, že musí vyhrať. Ja som už nemala čo stratiť.
Aké pocity vo vás prevládali počas prvých chvíľ po finále – sklamanie z prehry alebo radosť z toho, čo ste dosiahli?
Ešte stále som trochu sklamaná, predsa len, bola som blízko k prvej trofeji z okruhu WTA. Po určitom čase sa však na všetko pozriem inou optikou a ocením, čo som Charlestone dokázala.
Keď sa spätne pozriete na priebeh zápasu, urobili by ste niečo inak?
Ľutujem len to, že som na tom nebola lepšie po fyzickej stránke. Ak by som nemala za sebou toľko náročných zápasov, zvládla by som finále zrejme lepšie. Rozhodne sa však nevyhováram. Nohy som však mala ako z kameňa, ťažko sa mi behalo, nebola som taká rýchla, ako v predošlých dueloch. Navyše, po prehranom prvom sete som už v sebe nemala ani toľko bojovnosti.
Bol rozhodujúcim okamihom zápasu nevyužitý setbal v prvom sete?
Určite. Stav bol síce aj po ňom stále nádejný –5:5 -a snažila som sa aj naďalej o zisk úvodného setu, ale bohužiaľ mi to nevyšlo. V druhom dejstve už bola Petkovicová jednoznačne lepšia a zastaviť ju bolo náročné.
Aké myšlienky vám behali hlavou po úvodných troch gemoch, keď ste prehrávali 0:3?
Nespanikárila som, ani som sa nevzdávala. Skôr som premýšľala nad tým, čo by som mala zlepšiť. Dôkazom toho, že nevydarený úvod ma nepoložil na kolená, je aj ďalší priebeh. Získala som štyri hry v rade a otočila výsledok.
Je pre vás úspech z Charlestonu motiváciou do ďalšej práce?
Určite áno. Uplynulý týždeň pre mňa znamená veľa. Dočkala som sa skvelého výsledku a utvrdila sa v tom, že každodenná drina má zmysel.
Nemrzí vás, že pri vašej úspešnej jazde chýbal tréner Martin Záthurecký?
Trošku áno. Najmä preto, že som si nemala s kým užiť úspech, spolu by sme ho zrejme trošku oslávili. Verím však, že na radostné chvíle ešte bude dôvod a pri nich už nebude Martin chýbať.
Čo stojí za najväčším úspechom v kariére? Zmenili ste od novej sezóny niečo v príprave?
Vôbec nič. Trénujem stále rovnako. Rozdiel je v tom, že predtým som neuspela v náročných zápasoch – napríklad s Jovanovskou či Kanepiovou. Zakaždým som prehrala v troch setoch. V Charlestone som takéto bitky zvládla.
Predviedli ste sa na zelenej antuke v životnej forme?
V mojej hre sa objavili momenty, ktoré by splnili naozaj vysoké kritériá. Boli tam však aj také, ktoré mi veľmi nevyšli. Dôležité bolo, že som sa po nich zakaždým dokázala pozviechať.
Prejavil sa postup do finále z marketingového hľadiska? Ozvali sa vám noví sponozori?
Zatiaľ nie, stále spolupracujem len s jedným – firmou Babolat, od ktorej mám rakety a tenisky.