„Na začiatku som si musel Dominiku trochu preveriť, nevedel som, čo mám od nej očakávať. S každým tréningom som ju však spoznával stále viac. Musím priznať, že je to typ športovca, ktorému keď zavelíte, nerozmýšla. Len odrobí, čo od neho vyžadujete,“ vraví 40-ročný rodák z Martina.
Ako ste sa dostali k spolupráci s Dominikou Cibulkovou?
Na konci minulého leta mi zatelefonoval Matej Lipták – s tým, že by ma potrebovali na obdobie, keď sa Dominika vracia zo zahraničia – čiže je doma a potrebuje sa pripraviť na ďalšiu sériu turnajov. Našli sme spoločnú reč a keďže tento model sa v priebehu sezóny osvedčil, dohodli sme sa na pokračovaní spolupráce aj na ďalšiu sezónu. Tá začala sústredením v Tatrách a pokračovala piatimi týždňami na Floride, kde sme kombinovali tenisové tréningy s kondičnými.
Akou zverenkyňou je slovenská tenisová jednotka?
Na začiatku som si ju musel trochu preveriť, nevedel som, čo mám od nej očakávať. Napriek tomu, že som ju predtým poznal. S každým tréningom som ju však spoznával stále viac. Musím priznať, že je to typ športovca, ktorému keď zavelíte, nerozmýšľa. Skrátka odrobí, čo od neho vyžadujete. Veľmi dobre chápe, že na tréningu nie je na to, aby kládla otázky. Všetko odmaká na sto percent. Preto je veľmi vďačnou zverenkyňou, ktorá nemá s ničím problémy. Navyše, aj dôvera sa medzi nami vytvorila veľmi prirodzenou cestou. Od začiatku videla, že ju chcem motivovať, nabudiť a tak nemala dôvod mi neveriť.
Na čom potrebovala najviac popracovať?
Naskočil som na rozbehnutý rýchlik v priebehu sezóny, nestrávil som s ňou predtým žiadny čas, do všetkého sme sa preto museli dostať postupne. Určité požiadavky mal tréner, určité mala Dominika, ale najväčšie som mal ja a to všetko sme museli skĺbiť, čo sa napokon podarilo. Kondičná časť prípravy na Floride už bola v mojej réžii. Taktiež nám však výborne pomohol môj kolega – kondičný tréner Peter Hlaváč, ktorý za mňa na dva týždne zaskočil, keďže som mal ďalšie pracovné povinnosti pri tíme Slovana.
Dominika tvrdí, že ste jej nasadili brutálnu diétu…
Pojem diéta v laickej verejnosti znamená, že človek nič neje, len chudne. V športovej terminológii však ide o systém stravovania sa. Cieľom bolo, aby sa Dominika stravovala dlhodobo dobre – aby nepriberala, v prípade potreby vedela schudnúť. Navyše, chceli sme docieliť, aby si danú hmotnosť dlhodobo udržala. Dominka prišla do prípravy po dovolenke, počas ktorej si dopriala aj veci, ktoré si nemôže počas sezóny dovoliť. Pre športovca je to „nebezpečné“ obdobie, počas ktorého má väčšiu tendenciu priberať. Popri tréningu sme museli vytvoriť taký systém, aby mala dostatok energie, ale zároveň aj zhodila nadbytočné kilá. Princíp však nespočíva v tom, že na športovca kričím, čo má jesť.
V čom teda?
Učím ho správnemu systému stravovania sa. V tomto prípade sa celý tím prispôsobil Dominike. To znamená: keď jedla brokolicu s polystyrénom, jedli sme ju všetci. Keď si dala 100 gramov ryby, taktiež ju jedli všetci. Bola to pre ňu psychická opora, každý člen dal do prípravy svoju pridanú hodnotu. Vďaka tomu nabehla Dominika za dva týždne na systém, v ktorom následne pokračovala. Išlo o 5 až 10 princípov, ktoré keď človek dodrží, nemôže neschudnúť. Mám to overené na viac ako stovke klientov.
Ako vyzeral Dominikin bežný tréningový deň?
Každé ráno mala pred raňajkami výbeh alebo jógu. Pred ním si dala na prečistenie a naštartovanie organizmu 3 decilitre vody, následne sme sa ľahko zahriali. Na raňajky zjedla ovocie, prípadne sacharidové potraviny – zmes müsli, ktoré jej dali najprimárnejšiu energiu do prvého tréningu. Po ňom nasledoval obed – napríklad zapekaná brokolica. Každý druhý či tretí deň sme jej dopriali cestoviny, prípadne rizoto. Na olovrant si dala bábovku, keksík alebo muffin. Po druhom tréningu sme šli na večeru. Na tanieri si našla zapekanú či zaparenú zeleninu s kuraťom, morkou či rybou. Snažili sme sa vyradiť zo stravy také veci, z ktorých priberala. Neprijímala žiadne mastné, smotanové jedlá, obmedzili sme pečivo a sladkosti. Jedli sme každé tri až štyri hodiny v malých dávkach. Popritom sme vypili hektolitre vody.
Neprotestovala Dominika?
Nebol to protest, išlo skôr o posmešok, či toto všetko naozaj musí absolvovať. Samozrejme, mala obdobia, keď chcela jesť niečo iné, ako sme jej pripravili. Neviem však o tom, že by niečo porušila. Ak by chcela, nemala by s tým problém. Nebýval som s ňou totiž na izbe. Jej priateľ i fyzioterapeutka, ktorí s ňou boli v bližšom styku, tvrdili, že k porušeniu nedošlo ani raz. Mám z toho radosť, zabili sme totiž dve muchy jednou ranou: motivovali sme Dominiku, pomohli sme jej a zároveň realizačný tím zhodil zopár kíl.
O Cibulkovej je známe, že ju úsmev nikdy neopúšťa? Zažili ste počas tréningov veľa zábavy?
Nasmiali sme sa veru dostatočne. Najmä, keď s ňou trénoval jej priateľ Mišo. Uvediem príklad: behali sme úseky od 10 do 30 metrov. Michal bol o niečo lepší a tak Dominiku podpichoval. Následne som im však dal cvičenie, v ktorom ide o zmenu smeru pohybov na krátkej vzdialenosti – tzv. člnkový beh. Mišo zrazu zistil, že je drevený. Začali ďalšie podpichovačky, hecovačky. Pozitívne na tom bolo, že aj počas tréningu sme si našli čas sa uvoľnenie. Bola to vhodná vsuvka do zabehnutého stereotypu.
Úprimne: prekvapil vás Cibulkovej úspech na Australian Open?
Klamal by som, keby som tvrdil, že som to čakal. Za úspechom v Melbourne je však hneď niekoľko faktorov, nielen tvrdá fyzická príprava. Dominika zmenila raketu, ktorú si pochvaľuje, má výborného trénera, skvelú fyzioterapeutku i rodinné zázemie. Navyše, hmotnosť dostala na takú úroveň, ako nikdy predtým. Pomohlo jej to v rýchlosti i mrštnosti. Napokon, skúste ísť do fitka a behať so štvorkilovou činkou. Potom ju odložte a uvidíte ten veľký rozdiel. Predsa len, každý gram hmoty potrebuje kyslík.
Cibulkovej veľmi pomohla aj psychická sila. Čo jej prospelo v tomto smere?
Najprv si ujasnime. Čo je to mentálna príprava? Patrí tam sebadôvera, viera a istota vo vlastné schopnosti – hráč musí veriť, že je dobre pripravený fyzicky i herne. Dôležité bolo, že všetko klapalo aj po zdravotnej stránke, za čo vďačí fyzioterapeutke Ivete Stankovej, ktorá má naozaj zlaté ruky. To sú všetko faktory, ktoré ju mentálne posúvali ďalej. Bol som pri tréningoch, na ktorých Maťo Lipták každý negatívny okamih vyzdvihol a vysvetlil Dominike, ako sa má správať. Napríklad: pri jednej z výmen sa Dominika dostala do krízovej situácie, pričom loptičku len veľmi ležérne dobehla a zľahka odohrala. Vtedy ju rázne zahriakol a vyžadoval od nej, aby každú sekundu využila na premýšľanie. Nad tým, ako nastaví raketu, ako odohrá úder, na to, čo urobí po ňom. Dobrý hráč sa od priemerného odlišuje v tom, že aj krízovú situáciu využije vo svoj prospech. Povedal by som to takto: išla za úspechom drzo, sebavedomo i pokorne.
Sledovali ste jej zápasy? Nechceli ste s ňou byť v Melbourne?
Chcel – už len preto, že tam bolo o 50 stupňov viac ako v Rusku (smiech). No teraz vážne, mal som iné povinnosti. Bol som na tripe s hokejistami Slovana. Každý zápas som však sledoval v televízii spolu s niekoľkými hráčmi. Nijako emotívne som ich však neprežíval, s nohami vyloženými na stole som si ich vychutnával.
Dominika na vás nezabudla ani v jednom ďakovnom príhovore. Aké sú to pre vás pocity?
Je to zadosťučinenie. Keď zverenec vie oceniť trénerovu robotu a váži si ju, je to skvelý pocit.
Ako ste sa zvítali s Dominikou?
Prišiel som k nej s veľkou horkou čokoládou s čerešňami a veľkým balíkom biosušeného ovocia. Zastavila ma jej mama Katarína a pýtala sa: prečo jej ako kondičný tréner dávam čokoládu. Odpoveď znela: to je čokoláda, ktorá patrí medzi 50 najzdravších potravín na svete. Bol to môj spôsob odmeny – tzv. zdravá čokoláda.
Ako prebehli oslavy?
Zodpovedali tomu, čo Dominika dosiahla. Stretla sa partia ľudí, ktorí sú jej blízki, zabavili sme sa, zatancovali si.
Komunikovali ste s ňou počas turnaja?
Samozrejme, konzultovali sme rôzne veci, ale aj sa doberali.
Bude vaša spolupráca naďalej pokračovať?
Áno, na neurčito. Dohodli sme sa, že pokiaľ to bude fungovať, dovtedy budeme spolupracovať. Toto je totiž biznis, v ktorom neviete, ako dlho zostanete pri jednom zverencovi.
Ktorí významní športovci prešli či prechádzajú vašimi rukami?
Pracujem pre hokejový Slovan Bratislava. V lete spolupracujem s brankárom Jarom Halákom či útočníkmi Andrejom Šťastným, Mišom Machom alebo Liborom Hudáčkom. Štyri roky som absolvoval pri hokejovej dvadsiatke, tri roky som pracoval s Janette Husárovou. Kondičným trénerom som v podstate už dve desaťročia.