A tak len povzbudzovala z lavičky. Našťastie, dobre. Čepelová a Hantuchová získali potrebné body a Slovenky si zahrajú v semifinále Pohára federácie. "Sedieť na lavičke a fandiť je pre mňa asi to najhoršie. Obdivujem môj tím, že to zvláda počas všetkých mojich zápasov,“ vraví Cibulková.
Aký je momentálne váš zdravotný stav? Boli ste už na nejakom odbornom vyšetrení?
V pondelok sme ešte počas dňa boli v Srbsku, takže na 90 percent absolvujem vyšetrenia až v utorok ráno. Našťastie, už sa cítim oveľa lepšie. Aj keď svaly, kde som mala najsilnejšie kŕče, mám ešte stále veľmi tvrdé.
V najbližších dňoch si však tenis asi nezahráte?
Odhlásila som sa z turnaja v Dauhe. Pre istotu, aby sa to nevrátilo. Môj zdravotný problém nie je niečo, čo by sa stávalo normálne. V mojom tele nie je niečo v poriadku, treba to pre istotu skontrolovať.
Zažili ste už takýto silný kolaps, že kŕče zachvátili celé telo?
Možno raz v živote. Bolo to v Miami, kde bolo neskutočne vlhko a hrala som tri hodiny. Vtedy som dostala kŕče a prešli do celého tela. Vyplynulo to však z náročných podmienok a ťažkého zápasu. Teraz v Niši si to neviem vysvetliť. Prišlo to z ničoho nič.
Nebolo to napríklad z nedostatku magnézia alebo nejakých iných potrebných látok v tele?
Vôbec nie. Viem o sebe, že mám s tým problém, takže magnézium si dopĺňam počas zápasu pravidelne. Aj som veľa pila, takže toto bolo v poriadku.
V nedeľu ste na zápas nemohli nastúpiť. Aký to bol pocit sedieť len na lavičke?
Bolo to pre mňa ťažké. Rátalo sa s mojím bodom v sobotu a asi aj v nedeľu. V sobotu som ho takmer získala, potom sa však všetko zvrtlo a náš tím som dostala do ťažkej pozície. Musela ísť hrať Janka Čepelová a asi najdôležitejší zápas kariéry. Ja som sa snažila z lavičky urobiť všetko pre to, aby som jej pomohla. Ten zápas bol úplný "nervák“, ale so šťastným koncom.
Aj ste Janku proti Jovanovskej museli osobne motivovať, lebo chvíľami to vyzeralo skôr na prehru?
Ona bola odhodlaná. Už počas tréningov pred zápasom tvrdila, že chce hrať a že tam nechá aj dušu. Je pravda, že v istých momentoch zápasu, keď dostávala kŕče, ju bolo treba usmerniť v tom, aby sa zbytočne nehecovala. Berie to veľa energie. Poznám to sama na sebe.
Čo je horšie – hrať ťažký zápas alebo len povzbudzovať z lavičky?
Ak mám povedať pravdu, dúfam, že už sa mi nič podobné nestane a budem môcť nastúpiť na kurt vždy, keď to bude treba. Sedieť na lavičke a fandiť je pre mňa asi to najhoršie. Obdivujem môj tím, že to zvláda počas všetkých mojich zápasov.
V semifinále vás čaká Rusko a opäť budete musieť za súperom vycestovať. Ako vnímate tento fakt?
Je to Fed Cup – nevyspytateľná súťaž. Nikdy neviete, čo sa vopred stane. Rusky sú silné, majú veľa kvalitných hráčok. Nedá sa však teraz povedať, čo bude o dva mesiace a kto nastúpi. Ja verím, že my sa žiadneho súpera nezľakneme a aj za ostatné baby môžem povedať že pôjdeme do nich.
V Pohári federácie reprezentujete šesť rokov. V čom sa súčasný tím odlišuje od tých predchádzajúcich, že sa konečne dosiahol väčší úspech?
Vždy sme sa snažili čo najlepšie reprezentovať, ale dnes si rozumieme viac ako predtým. Fandíme si a vieme podržať jedna druhú, čo sme dokázali aj teraz proti Srbkám. Atmosféra v tíme je výborná, aj preto sa na spoločné fedcupové zápasy veľmi tešíme.