V minulosti ste trénovali mužov i ženy. Dominiku Cibulkovú ste prebrali v pubertálnom veku. Vedeli ste do čoho idete?
Hoci som viedol aj Iva Kleca, pred ním som koučoval najmä ženy. Trénoval som napríklad Henrietu Nagyovú, Ľudmilu Cervanovú, ale aj Katarínu Kachlíkovú či Kristínu Czafikovú. Práve s nimi Dominika často hrávala. Páčila sa mi jej hra. Hrala veľmi rýchlo a dynamicky. Prvú ponuku na jej prevzatie som dostal ešte predtým, ako som začal robiť s Klecom. Odmietol som ju s tým, že vtedy mala Dominika veľmi dobrú spoluprácu s Petrom Hrunčákom. Po skončení práce s Klecom ma oslovili Cibulkovci znovu. Peťo Hrunčák už nechcel toľko cestovať, tak som mal ísť s Domčou na mesačné turné. Po návrate som mu ju opäť vrátil. O týždeň neskôr prišli Cibulkovci s tým, či by som ju neprevzal.
Ako to prijal jej dovtedajší kouč Hrunčák?
Bol mrzutý. Nechcel sa o tom baviť. Snažil som sa mu to vysvetliť, poslal som mu pár esemesiek. Som z toho nešťastný. Iniciatíva trénovať Dominiku nevyšla z mojej strany. Mrzí ma, že si možno myslí opak. Aj cez noviny by som ho rád pozval na kávu, aby sme si to vysvetlili. Je škoda, že spolu nekomunikujeme na základe nejakých nedorozumení.
O koľko sa za dva roky vašej spolupráce zlepšila?
Jej vzostup je enormný. Všetko je však postavené na výborných základoch, ktoré mala. Všetko je dané technikou. My sme zmenili držanie rakety pri podaní, pohrali sme sa s nadhodom. Taktiku sa snažím každému zverencovi ušiť priamo na telo a zlúčiť ju s moderným tenisom. Dominike veľmi pomohli zápasy vo Fed Cupe, najmä ten s Češkou Vaidišovou. A tiež vlaňajšie americké turné, kde hrala po prvý raz zahrala so špičkovými hráčkami.
Ako sa s Dominikou pracuje? Je veľmi ctižiadostivá. Nie je to niekedy kontraproduktívne?
Dominika je výborný materiál. Má veľmi rada tenis a šport ako celok. Baví ju to. Vie, čo musí urobiť na tréningu. Dáva do neho sto percent. Ja však vždy nájdem nejaké rezervy.
O vás je známe, že ste veľmi náročný tréner. Čo od nej vyžadujete?
Dobrí tréneri sú kritici. Veľa hráčov a hráčiek kritiku psychicky neunesie. Ja sa snažím nájsť strednú cestu. Domča vie, že vždy keď vyhrá, tak ju pochválim a vystískam. Po prehre si rozoberieme chyby a možnosti zlepšenia. Vždy musím hľadať cesty, ako vylepšiť jej hru. Snažím sa byť pozitívny a Dominika moje poznámky chápe a berie. Na Vianoce som dostal knihu o Rogerovi Federerovi. Ešte ako junior hneď v prvom rozhovore povedal, že človek by mal hrať tenis perfektne. On sa o to vždy snažil, a preto je tam, kde je. Nestačilo mu dať loptičku meter k čiare, on ju chcel dať päť centimetrov od nej. A o tom to je.
Ako s ňou komunikujete?
Dávam jej rady a nie príkazy. Je na nej, čo si z nich zoberie. V mojej hráčskej kariére som sa učil na vlastných chybách. Nechcem, aby to robila aj Dominika. Ona robí našťastie hlúpych chýb veľmi málo.
Diskutujete o dôležitých veciach?
O všetkom diskutujeme. Ako som povedal – príkazy nevydávam. Je dobré, že urobí tak, ako jej poviem a vidí, že to funguje. Aj preto mi verí.
Mnohokrát sa stane, že talenty zakapú na prílišnom ovplyvňovaní života hráča zo strany rodičov. Máte s Cibulkovej rodičmi vymedzené hranice do čoho môžu hovoriť a do čoho už nie?
Nemáme. Od začiatku našej spolupráce robím väčšinu rozhodnutí ja. Rodičia sa nám do roboty nestarajú. Do toho, čo s nimi Dominika doma preberá a či majú nejaké problémy, sa ja nemôžem veľmi starať. Snažím sa robiť si svoj džob čo najlepšie. Keď sa však rodičia, agenti či hráčka rozhodnú, že s mojou prácou nie sú spokojní, nemôžem to nijak zmeniť.
Dominika je mladá, úspešná a atraktívna. Ideálny marketingový produkt. Dokážete udržať na uzde všetky mimotenisové povinnosti tak, aby neovplyvnili prípravu?
Všetci sa tešíme, že je o ňu taký záujem. Zaslúži si to. Domča sa snaží každému vyhovieť. Aj svetové hráčky investujú veľa času pre médiá a majú množstvo termínov. Propagujú tým nielen seba, ale aj tenis. Hlavne z toho netreba robiť stres.
Otec súčasnej trinástej hráčky sveta Caroliny Wozniackej už pred tromi rokmi predpovedal, že Cibulková bude v Top 30. Nemýlil sa. Už je v Top 20. Dosiahla už svoj limit?
Toto je pre mňa veľmi nepríjemná otázka. Ja jej verím. Dominika má dynamit v rukách i v nohách. Ešte stále sme nedosiahli ideál techniky. Musíme robiť na podaní, prechode na sieť, volejoch. Je toho ešte dosť. Ak sa nám to podarí, bude postupovať aj v rebríčku.
Má na Top 10?
Vlani zdolala veľa hráčok z najlepšej svetovej desiatky. Ak by sme zahrali ideálnu sezónu, tak by sa tam mohla dostať. Má ešte len devätnásť rokov. Podľa mňa bude najlepšia, keď bude mať 22–23 rokov. Už bude skúsená a i technicky bude na to oveľa lepšie ako dnes. Veľmi pozitívne je, že už teraz podáva veľmi vyrovnané výkony. Je to pre mňa až neuveriteľné.
Priviedli ste Cibulkovú na 18. miesto svetového rebríčka. Dostali ste už ponuky na trénovanie aj od iných hráčok?
Najmä na grandslamových turnajoch sa všeličo zomelie. Je tam veľa agentov zo všetkých manažérskych skupín. Bol som milo prekvapený, že ma oslovili agenti z tých najväčších firiem. Lichotí mi to. Ale Dominika bola v minulosti ku mne neuveriteľne lojálna, takže nad žiadnou inou ponukou som nikdy ani neuvažoval.
Prezradíte aspoň či išlo o hráčku z najlepšej svetovej desiatky?
Nie, bola z Top 20. Ale meno nepoviem.
Tenisti a tenistky majú svoje vzory. Máte aj vy nejaký trénerský?
Dobrých trénerov máme aj na Slovensku. Sú aj vo svete. Nemám jeden vzor. Ešte keď som hrával, páčil sa mi prístup švédskeho trénera Petra Lundgrena. Trénoval Federera, ktorého už vtedy považovali za obrovský talent. My všetci sme sa tomu len smiali. Roger bol totiž veľmi lenivý. Raz v zime na jednom menšom turnaji vo Švajčiarsku mu skoro skrečovali zápas, pretože ho nevedeli nikde nájsť. A on si pritom so svojou partiou kamarátov odhádzal asi meter nasneženého snehu, aby si mohol zahrať minigolf. On bol totiž veľmi hravý. Lundgren na neho vždy našiel účinnú páku. Vtedy som sa naučil, že na každého hráča platí niečo iné.
Máte s Dominikou dohodnutý denný režim? Dodržuje večierku?
Jasné. A pred zápasmi ju aj dodržuje. Aj v tomto je veľmi poctivá. Teraz sme trošku upravili stravu, schudla kilo-dve. Už nepije sladené vody. Máme tiež dohodu, že úspechy môže poriadne osláviť. Zo života sa treba tešiť, inak by to bolo celé choré.
V ženskom tenise nie je výnimkou, keď sa z trénera stane časom aj partner. Máte vyriešenú aj túto otázku?
Dievčatá to majú veľmi ťažké. U chalanov je to inak. Idú spolu na pivo, za babami. Tenistky majú okolo seba svoj tím. Najmä mladé hráčky a mladí tréneri urobia chybu, že ich vzťah prerastie do intimity. Stáva sa aj, že tréner je ženatý a potom vznikajú veľké ťahanice. Hráčky sú nešťastné a nedopadne to dobre. Ja som za to, aby boli vzťahy profesionálne. Vtedy je to aj úspešné. Tréner musí svojej hráčke povoliť, aby mala vlastné súkromie. Samozrejme, že nič sa nesmie preháňať. Tenis by mal mať prioritu.
Vy ste ženatý a máte dve malé deti. Ako zvláda túto situáciu vaša manželka?
S manželkou sa poznám od čias, keď som hrával tenis. Doma som to nemal jednoduché. Mal som otca s klasickou diagnózou tenisového rodiča. Chcel mi strašne pomôcť, aby som bol stále lepší a lepší a niekedy to bolo až kontraproduktívne. Trpeli sme ja i on. Som z rozvedeného manželstva a moja mama bola tristo kilometrov od Bratislavy. Takže moja vtedy ešte len priateľka mi bola akousi rodinou. Vždy stála pri mne a podporovala ma. Tak je to aj dnes. Viem, že to má ťažké a bojí sa. Za všetko som jej vďačný. Máme päťmesačného syna a štvorročnú dcérku a ďakujem aj svokrovcom, že manželke pomáhajú. Ja sa snažím robiť všetko, aby rodina fungovala.