Na čo ste sa posledné dni najviac tešili?
Na okamih, kedy konečne prídem do cieľa. Som rád, že som zdravý. Teda zdravý, ako zdravý…
Nemáte chuť odhodiť motorku a aspoň mesiac sa na žiadnu ani nepozrieť?
Vôbec nie. Prečo by som mal (smiech)? Keď prídem domov, začnem prípravu na novú sezónu. Samozrejme, musím sa dať aj zdravotne do poriadku. Uvidíme, či bude potrebná aj operácia.
Čo presne sa vám v závere desiatej etapy stalo?
Ruplo mi v ramene. Nebolo to pri žiadnom páde, ale počas obyčajnej jazdy dole dunou. Pocítil som, akoby sa tam niečo roztrhlo a začalo to poriadne bolieť. Sval sa asi len natrhol. V opačnom prípade by to bola asi iná bolesť. Viac ukáže až magnetická rezonancia, doma na Slovensku.
Zo začiatku ste mali veľké bolesti. Ustúpili, aspoň čiastočne?
Áno. Už je to oveľa lepšie. V noci som si aj poplakal. Najhoršie to bolo na druhý deň ráno pred štartom etapy – vtedy to bolelo extrémne. Ani som neveril, že to zvládnem. Veľmi mi pomáhal fyzioterapeut Ivan Malárik a bral som aj tabletky proti bolesti. Ak by som nenastúpil na jedenástu etapu, bola by to najväčšia chyba v mojom živote.
Premýšľali ste aj nad možnosťou, že to vzdáte?
Ani chvíľu. Investoval som do svojej účasti na Dakare množstvo financií, času aj roboty. Vôbec to neprichádzalo do úvahy. Pravda, ak by sa mi čosi také prihodilo na bežných pretekoch, ani minútu by som neváhal a skončil.
Oficiálna stránka Dakaru vás považovala za adepta na prvú päťku, vy sám ste si dávali trochu nižšie ciele. Ako hodnotíte svoj výsledok?
Piata priečka je fantastická. Som veľmi spokojný. Taký výsledok som nečakal. Možno len v kútiku duše, potajme, v čosi podobné dúfal. Skôr som veril v prvú desiatku.
Dve etapy pred koncom ste na štvrtého Viladomsa strácali len 71 sekúnd. Bolo ešte vo vašich silách zabojovať o štvrtú priečku?
Bolo. Veľmi dlho som sa rozhodoval, či na neho zaútočím alebo pôjdem radšej na istotu. Nakoniec zvíťazil vrabec v hrsti (smiech). Nechcel som už riskovať, aby sa niečo nestalo motorke.
O prvenstvo bojovali od úvodu Španiel Coma a Francúz Despres. Dal sa držať krok aj s nimi?
To nie. Oni sú iná liga. Ale už s tretím Rodríguesom sa pretekať dá, aj keď je lepší ako ja.
Minuloročná KTM-ka vás tentoraz nesklamala. Dlho ste zvažovali, či meniť motor alebo nie?
Bola to dilema. Motor však fungoval a mechanik František Hostinský tvrdil, že je na tom dobre, tak sme to nechali tak. Veril som, že to zvládne. Vlani som motor vymenil a nedopadlo to dobre.
Mali ste počas pretekov nejaký vážnejší pád alebo technické problémy?
Najhorší bol počas presunu do bivaku po desiatej etape, štyri kilometre pred cieľom. Trošku som poškodil motorku, ale dali sme ju dokopy. Bolo to v ten istý deň, keď ma zradilo rameno. Vo štvrtej etape sa mi 60 km pred koncom zlomil držiak na GPS, tak som si ho musel pridŕžať a riadiť jednou rukou.
Skúste porovnať tohtoročný Dakar s dvoma predošlými.
Teraz to bolo suverénne najťažšie – navigačne aj jazdecky. Trasy boli technicky veľmi náročné. Skúsenosti z predošlých dvoch ročníkov mi však výrazne pomohli.
Nezaskočilo vás, keď ste po jedenástej etape nemohli využiť služby mechanika a bývali ste v špeciálnom bivaku?
Nepovažoval som to za nič zvláštne. Len som si musel sám pripraviť motorku. Žiadny problém.
Vlani ste sa trošku sťažovali na stravu. Teraz sa o vás v jedálni starali lepšie?
Bolo to také isté, ako vlani. V pohode. Vlastne, trochu lepšie.