Po ôsmich rokoch ste v kráľovskej disciplíne, ľubovoľnej malikalibrovke 3×40, opäť európskym šampiónom. Dôvod na spokojnosť deväť mesiacov pred olympiádou?
Hovorí sa – zázraky sa dejú. Ale veľmi som neveril, že jeden z nich dosiahnem práve ja. Vyhral som nad strelcom z absolútnej špičky, Rusom Chadžibekovom. Takmer nikdy nekazí, a predsa bol vo finále nervóznejší ako ja. Keď pomyslím na podmienky, v ktorých sa pripravujem… Musím byť spokojný.
Strelci patria k najúspešnejším slovenským športovcom, účasť v Pekingu už majú istú siedmi. Nemajú na Slovensku dobré podmienky?
Ak má strelec šťastie, má osobného trénera. To je všetko. V rámci reprezentácie nemá k dispozícii takmer nič. Pripravuje sa, ako sa dá. Teraz som sa vrátil z Fínska, družstvo strelcov na zraze využívalo atletickú halu, fitness, regeneračnú linku, a samozrejme streleckú halu. Odtrénujú, presne overia výkonnosť, každý dostane vlastný tréningový plán. My nemáme ani zariadenia ani jasný systém práce. A nič sa s tým nedeje.
Čo by sa diať malo?
Dobrým príkladom je, ako fungujú vodní slalomári. Manažéri zháňajú peniaze, športovci majú čas na prípravu. My strelci dnes máme dvakrát menej peňazí ako pred olympiádou v Aténach. Ale nároky sú stále rovnaké.
Systém financovania športu určuje zákon o športe, ten pripravuje vláda. Čo od nej očakávate?
Ako športovca ma zaujímajú dvaja ministri. Minister obrany je mojím nadriadeným, minister školstva zasa zriadil radu pre šport, ktorej som členom. Môže niečo športu priniesť, rieši aj vážne témy, ale vychádzať musí zo štátneho rozpočtu. A ten je taký, že príspevky na prípravu postupne klesli na polovicu. Tragédia. Alebo – povedzme – v poriadku, ale potom nečakajme zlaté medaily. Ak sa nejaká medaila podarí, bude to len vďaka zaťatosti a hrdosti športovcov.
Aké prostriedky najviac chýbajú v rozpočte športu? Pomohli by mu výnosy z lotériových hier?
Je pravda, že ide o významné čiastky. Ak by som sa ale vyjadril konkrétne, vyzeral by som ako športový politik. Predsa, viac sa cítim vo svojej koži ako športovec…
Čo vás ako športovca čaká v olympijskom roku?
Štyri svetové poháre: Čína, Brazília, Nemecko, Taliansko. Majstrovstvá Európy vo vzduchovke. A potom vrchol – olympijské hry. Najväčšia motivácia.
Problémom olympiády by mal byť smog. Bude trápiť aj strelcov?
V Pekingu som nebol – ale aby som na vlastné oči videl smog, na to tam cestovať nemusím. Štáby, ktoré tam idú, prekonzultujú kvalitu ovzdušia s lekármi, aby sme vedeli, do čoho ideme.
Čo sa dá čakať od Číňanov ako hostiteľov a ako súperov?
Číňania sú kamarátske typy, hĺbaví ľudia, čakám milé prostredie. A súperi? Čína má tritisíc profesionálnych strelcov, u nás je ich hádam dvadsať. Číňania ale budú v domácom prostredí, to stresuje. Mali by sme to využiť.
Najúspešnejší strelci v roku 2007
Jozef Gönci (puškové disciplíny)
majster Európy v ľubovoľnej malokalibrovke 3×40, 2. miesto z ME vo vzduchovke 60 (družstvá).
Erik Varga (trap)
1. miesto – Svetový pohár v Čangwone, olympijská miestenka.
Mário Filipovič (trap)
4. miesto – MS, 8. miesto – ME.
Daniela Pešková (puškové disciplíny)
2. miesto – SP v Bangkoku, športová puška 3×20, olympijská miestenka.
Zuzana Štefečeková (trap)
1. miesto – SP v Lonate, 1. miesto – Svetová univerziáda, 5. miesto – ME.
Monika Zemková (skeet)
1. miesto – ME juniorov, 2. miesto – MS juniorov.
