Ako jediný Slovák sa zúčastnil na európskom šampionáte ako hráč (1980) i tréner (2016). Ján Kozák dnes oslavuje sedemdesiatku.
Titul v Dukle a bronz na ME
Futbalovo vyrástol v Lokomotíve Košice. Vo výbornom tíme, ktorý v roku 1978 bojoval v silnej lige o titul a skončil tesne tretí za Brnom a Duklou Praha. Lokomotíva sa v tom čase dva razy tešila z triumfu v Československom pohári.
V Čermeli zažil aj pamätný súboj s AC Miláno v Pohári UEFA. Na San Sire podľahli 0:1 a v domácej odvete strelil desať minút pred koncom víťazný gól. Na postup nestačil, v penaltách boli šťastnejší hostia (7:6).
„Bol to úžasný zážitok, hoci s nešťastným koncom,“ spomínal Kozák. „Pred zápasom postavili improvizované tribúny, aby uspokojili záujem fanúšikov. V hľadisku sa ich tlačilo tridsaťtisíc. Vtedy aj na ligu chodili vysoké návštevy.“ Titulu sa dočkal, keď narukoval v roku 1980 do Dukly Praha, do tímu nabitého reprezentantmi. „Perfektne do neho zapadol. Musím vyzdvihnúť najmä jeho komplexnosť. Bol všestranne silný hráč, akého potrebuje každé mužstvo,“ tvrdí majster Európy Zdeněk Nehoda.
Kozák v tom čase už patril aj k stabilným členom silnej reprezentácie, ktorú viedol Jozef Vengloš. Dostal v nej šancu hneď po veľkom triumfe Československa, ktoré sa stalo majstrom Európy 1976. Spomínal si najmä na jeden dôležitý moment.
„Hneď po príchode som si všimol jednu vec. Mužstvo tvorili futbalisti, ktorí boli nesmierne sebavedomí. To všetko bolo podložené veľkou kvalitou. Nemali obavy pred nijakým súperom, verili si a mali na to. Zažil som vysokú futbalovú školu, tam som sa veľa naučil.“
Dotiahli to spolu k bronzu na majstrovstvách Európy 1980 v Taliansku. Odohral všetky štyri stretnutia bez striedania. V spoľahlivých výkonoch pokračoval v kvalifikácii MS 1982. Na Islande dal svoj najdôležitejší reprezentačný gól. Tím prehrával 0:1, zachránil remízu v závere zápasu. Tento bod rozhodol v konečnom účtovaní o postupe. Na konci roka 1981 ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu ČSSR.
Čítajte viac Reprezentácia robí to, čo za trénera Kozáka. Calzona číta všetko, aj v slovenčine
Prišli však aj horšie chvíle. Poranil si koleno a začali sa nekonečné patálie. Vypočul si rôzne diagnózy a odporúčania. Na MS 1982 do Španielska cestoval, ale nenastúpil ani v jednom zápase. Po nich si zahral už iba v príprave proti Grécku.
Rezeš ho pustil k vode
Trénerskú dráhu odštartoval opäť v Lokomotíve, ale čoskoro si ho všimli u susedov, kde Alexander Rezeš formoval ambiciózny tím. Majiteľ mu predostrel jasný cieľ. Získať titul. Dostal od neho voľnú ruku. „Utvorili mi podmienky, mohol som si vybrať hráčov a poskladať mužstvo podľa mojich predstáv,“ potvrdzuje. Úlohu splnil do bodky. 1. FC Košice sa stal majstrom v rokoch 1997 a 1998.
Lenže medzitým sa odohrali aj udalosti, na ktoré nespomína najradšej. Mnohé ovplyvnila aj jeho prchká a výbušná povaha, ktorá sa u neho predtým neprejavovala. Nikdy nebol problémový hráč. Takmer za 20 rokov bol vylúčený jediný raz, na sklonku kariéry, keď pomáhal Lokomotíve v tretej lige. Dostal kurióznu červenú kartu – vyplazil rozhodcovi jazyk. Popieral to, ale prvý raz sa v 36 rokoch dostal na disciplinárnu komisiu. Ako tréner ju potom navštevoval často, podliehal emóciám, nechával sa uniesť, vyrábal aféry, dostával tresty.
Na jeseň 1997 sa dočkali Košice mimoriadneho triumfu. Ako prvé na Slovensku si vybojovali účasť v skupine Ligy majstrov. Čakal ich Manchester Utd., Juventus a Feyenoord. Kozák, strojca úspechu, tieto zápasy na lavičke nezažil. 1. FC hostil v lige Inter. Zápas sa skončil remízou a Kozák nebol spokojný. „Zápas sme nezvládli podľa mojich predstáv. Chcel som, aby sme sa dobre naladili na Manchester United a v tíme vládla pohoda.“
Čítajte viac Pripravuje sa na dôchodok. Každý deň hrám golf, chváli sa Kozák
Na tlačovke podľahol emóciám a v afekte vyhlásil, že končí. Čakal, že ho v klube podržia, že ho budú presviedčať, že si všetko vydiskutujú. „Dúfal som, že takto to dosiahnem, že mám silnejšiu pozíciu. Zle som to vyhodnotil. Rezeš ma ľahko pustil k vode.“
Kozákovu rezignáciu prijal a vymenoval do funkcie Karola Peczeho, ktorý krátko predtým skončil v Trnave. Ale ani Pecze to nemal ľahké. V Lige majstrov nezískali so silnými súpermi ani bod a ligovú sezónu nedokončil. Na jar sa k mužstvu vrátil Kozák…
Opľuli ma a oklamali
Najkrajšie trénerské roky mal však ešte len pred sebou. Prišli, keď to už vôbec nečakal. Slováci remizovali v kvalifikácii MS 2014 s Lichtenštajnskom (1:1) a zdvihla sa veľká vlna kritiky. S vizitkou náročného, kritického i konfliktného muža ho v lete 2013 vymenovali ako jedenásteho v poradí za trénera reprezentácie. Mal pred šesťdesiatkou a stal sa jej najstarším koučom. Udržal sa na horúcom poste najdlhšie zo všetkých a dosiahol aj najlepšiu bilanciu. Päťkrát za sebou ho vyhlásili za trénera roka.
Ukážková bola kvalifikácia na ME 2016, keď Slovensko vyhralo prvých šesť zápasov, v úvode zdolalo aj favoritov: Ukrajinu na jej pôde (1:0) a doma Španielsko (2:1). Rok 2014 bol najúspešnejší v histórii slovenského futbalu. Z deviatich zápasov Kozákov tím osem vyhral, podľahol len v príprave v Rusku (0:1).
Čítajte viac Vulgarizmami sa to hemžilo. Úprimný rozhovor rodáka zo Slovenska je hitom internetu, českí reportéri išli do kolien
Slovensko sa prvý raz predstavilo vo finálovom turnaji ME 2016 vo Francúzsku. Postúpilo zo skupiny a zahralo si v osemfinále proti Nemecku. Ale ďalšie obdobie už nebolo také úspešné. Prvé väčšie problémy sa objavili na šampionáte. Rozruch spôsobil Kozákov konflikt so Stochom a jeho vyradenie z kádra, ktoré nie všetci hráči prijali s pochopením. Nasledoval spor o prémie a slabý štart v kvalifikácii MS 2018. Tím sa do Ruska nekvalifikoval.
Kozákov koniec v reprezentácii bol nedôstojný. Po prehre s Českom v Lige národov 14. októbra 2018 sám nečakane oznámil, že v reprezentácii končí. Ako dôvod uviedol, že sedem hráčov – Dúbravka, Weiss, Lobotka, Škriniar, Gyömbér, Šulla, Šatka – sa vybralo do jedného z nočných barov v Senci. Pristihol ich, keď sa vracali do hotela. „Strašne ma to bolelo,“ tvrdil. Vzápätí už necestoval ani na prípravu do Švédska. „Nemohol som byť v spoločnosti ľudí, ktorí ma opľuli a klamali. To nedokážem.“
Mužstvo viedol v 54 zápasoch, pripísal si 29 víťazstiev, 10 remíz a 15 prehier, skóre 80:48. Nik predtým a ani potom sa k takejto bilancii už nepriblížil. Po smutnej rozlúčke sa definitívne stiahol z futbalovej scény.
