Slávny boxer sa narodil 17. januára 1942 v meste Louisville v štáte Kentucky ako Cassius Marcellus Clay junior (v roku 1964 po konvertovaní na islam prijal meno Muhammad Ali). Jeho otec sa živil ako umelec, keď kreslil obrazy a matka pracovala ako slúžka.
K boxu ho dostal zlodej
Keď mal dvanásť rokov, rodičia mu kúpili nový bicykel. V tamojšom kultúrnom stredisku rozdávali deťom zadarmo popcorn a koláčiky a malý Ali si chcel tiež zamaškrtiť. Keď už bol čas na návrat domov zistil, že bicykel mu niekto ukradol. Smutného a roztraseného chlapca vypočúval policajný dôstojník Joe Martin, ktorý sa venoval aj trénovaniu boxu. Ali mu povedal, že ak niekedy zlodeja nájde, utlčieho ho vlastnými rukami. Svoj bicykel už síce nikdy viac nevidel, no začal pravidelne navštevovať telocvičňu a chodiť na hodiny boxu.
„Povedal mi, že raz bude majstrom sveta v ťažkej váhe. Vtedy som to považoval len za výplod jeho fantázie a doberal som si ho, že to sa predsa nikdy stať nemôže. Dnes s hrdosťou konštatujem, že som sa veľmi mýlil,“ priznal Aliho kamarát z detstva Lawrence Montgomery.
Foto: SITA
Ali začal v tínedžerskom veku boxovať čoraz viac a stal sa z neho nádejný amatérsky borec. Celkovo šesťkrát zvíťazil na podujatí „Zlatá rukavica v Kentucky“, dvakrát uspel v národnej „Zlatej rukavici“ a rovnako dva razy triumfoval na šampionáte Amatérskej atletickej únie. Prvý veľký vrchol úžasnej kariéry Muhammada Aliho prišiel na olympijských hrách v Ríme v roku 1960, kde získal v stredne-ťažkej hmotnostnej kategórii zlatú medailu. Vo finále vyhral 5:0 na body nad Poliakom Zbigniewom Pietrzykowským.
Zlatú medailu zahodil do rieky
Návrat z olympiády a radosť z cenného kovu však 18-ročného mladíka veľmi rýchlo prešla. V rodnom Louisville sa vybral do reštaurácie, no čašník ho odmietol obslúžiť s dodatkom, že služby ponúkajú iba bielym občanom. Následne sa Ali pobil s gangom bielych agresorov a ako neskôr uviedol vo svojej autobiografii tento moment ho tak nahneval, že na znak protestu voči rasovej neznášanlivosti zahodil zlatú olympijskú medailu do rieky Ohio.
Foto: SITA
V ten istý rok sa rozhodol ukončiť svoju amatérsku kariéru (s bilanciou 100 výhier a 5 prehier) a prešiel k profesionálom. Dňa 29. októbra 1960 vyhral svoj prvý zápas v profi ringu, keď vyhral nad náčelníkom polície z mesta Fayetteville Tunney Hunsakerom.
Najznámejšie Aliho výroky:
Som taký rýchly, že keď som minulú noc vo svojej spálni zhasol svetlo, bol som v posteli skôr, než bola v izbe tma.
Lietam ako motýľ, bodám ako včela.
Aby si bol veľkým majstrom, musíš uveriť, že si najlepší. Ak nebudeš najlepší, tak rob, že si najlepší…
Najťažší súboj storočia som vybojoval so svojou prvou manželkou.
Box je plný bielych, ktorí sa radi pozerajú, ako sa bijú dvaja čierni.
Premohol som krokodíla, premohol som veľrybu, medveďovi som vyprášil kožuch a levovi dal cez hubu. Som zlý! Včera som spútal blesk a zatkol hrom, zabil skalu a zranil kameň. Som taký strašný, že aj liekom sa zo mňa robí zle!
Keď ma predstavili Johnovi Lennonovi, povedal som mu: Ty nie si taký hlúpy, ako vyzeráš. A viete, čo mi na to Lennon odpovedal? Nie, nie som hlúpy, ale ty áno.
Boh na mňa zoslal moju chorobu, pretože chcel, aby som spoznal, že nie som ja ten najväčší, ale on.
Vychádzajúca hviezda Ali pútala pozornosť svojím netradičným štýlom boxovania. Namiesto toho, aby si chránil oboma rukami hlavu a tvár, Ali využíval hlavne svoje nohy na rýchly pohyb v ringu a ruky držal väčšinou dole. Nie raz svojich súperov provokoval a vyzýval ich, aby ho zasiahli, a keď tak aj spravili, dával im najavo, aby tak urobili opäť. Následne sa bleskurýchlym pohybom dostal do výhodnej pozície a zasadil sokovi sériu tvrdých a presne mierených úderov.
„Postaral sa o boxerskú revolúciu. Veľa ľudí jeho štýl nechápalo a pochybovalo o ňom, no on presne vedel, čo robí,“ vyhlásil Aliho sparingpartner v ringu z mladosti Victor Bender.
Počas nasledujúcich troch rokov vyhral všetkých 19 súbojov, na ktoré nastúpil, pričom až v 15 dueloch uštedril súperom knokaut.
Prvý titul majstra sveta
Skvelé výsledky mladého „dravca“ sa rýchlo šírili a Ali sa stal najvážnejším kandidátom na vyzvanie vtedajšieho majstra sveta v ťažkej váhe Sonnyho Listona. Ten mal povesť drsného boxera, ktorý svojich súperov ničí tvrdými údermi, no ani to nezabránilo Alimu v provokáciách a v slovných prestrelkách. „Budem sa vznášať ako motýľ a bodať ako osa. Si iba veľký škaredý medveď! Nielenže tak vyzeráš, ale aj tak smrdíš! Nebudeš mať šancu ma zasiahnuť, lebo v ringu ma ani neuvidíš,“ vyhlasoval Ali, ktorý bol i napriek vtedajšej neporaziteľnosti veľkým outsiderom.
Muhammad Ali vs. Sonny Liston
Samotný zápas z 25. februára 1964 sa zapísal do dejín ako jeden z najkontroverznejších duelov všetkých čias. Ali sa od prvého kola pohyboval ako sľuboval – po ringu doslova lietal a svojho soka zasypával spŕškou tvrdých úderov. Televízni komentátori na základe analýz konštatovali, že Liston duel podcenil a nemal dostatočnú kondíciu na energického súpera. Liston začal krvácať a po treťom kole si jeho rany vyžadovali veľkú starostlivosť. Ali si držal soka na dištanc, no po štvrtom kole sa začal sťažovať na veľké bolesti očí, keď takmer nič nevidel. „Daj mi dole rukavice, ja končím,“ kričal na trénera Angela Dundeeho. Ten mu oči pretrel špongiou a nakázal, aby vydržal. Do dnešného dňa nie je jasné, či sa mu do nich dostali látky utišujúce bolesť Listonových zranení, alebo to bol protivníkov zámer, keď si rukavice nechal potrieť chemikáliou, aby ňou Aliho omámil.
Tak či tak Ali boxoval ďalej a Listona ničil ďalšou sériou tvrdých úderov do hlavy a do brucha. Po šiestom kole zrazu Liston vypľul chránič zubov a súboj pre údajné zranenie ramena vzdal. Ali, ktorý zbadal zo svojho rohu tento moment ako prvý, následne vyskočil od radosti, začal tancovať od šťastia po ringu a vykrikoval: „Som najlepší! Šokoval som celý svet.“
Deň po zápase ohlásil svoje konvertovanie na islam a zmenu mena z Cassius Clay na Cassius X. O týždeň neskôr prijal nové meno – Muhammad Ali.
Pre kontroverzný záver prvého súboja Ali – Liston nariadila Svetová boxerská federácia odvetu, tentoraz však bol vyzývateľom Liston. Zápas z roku 1965 bol ešte šokujúcejší ako prvý. Ali poslal svojho súpera k zemi hneď v prvom kole, hoci takmer nikto z divákov to ani nevidel. Ani samotný Ali si nebol istý, či svojho súpera dobre trafil a kričal: „Vstávaj a bojuj, ty blbec!“ Až spomalené zábery ukázali, že Liston inkasoval bleskový úder, ktorý bol označený za „úder fantóma“. Po zápase sa však šírilii klebety, že Liston zápas prehral schválne, aby tak vyrovnal svoje podlžnosti voči mafii.
Foto: TASR
Odobratie licencie
Ali bol nielen uznávaný a svetom obdivovaný boxer, ale aj verejný činiteľ a človek, ktorý sa nechcel podrobiť systému. V roku 1966 odmietol narukovať do americkej armády a ísť bojovať do Vietnamu. „Nemám nič proti Vietkongu. Nikdy ma nenazval negrom!“ vyhlásil na znak rebélie, a hoci mu hrozilo päť rokov väzenia a pokuta 10 000 dolárov, svoje slová a rozhodnutie neodvolal. Reakciou na to bolo odobratie boxerskej licencie a súdne prieťahy.
Muhammad Ali o vojne vo Vietname
Tri roky bol Ali paralyzovaný, aby sa predsa len dočkal v roku 1970 oslobodenia a navrátenia licencie. Jeho prvým súperom po nútenej pauze bol Jerry Quarry, ktorého porazil hladko v treťom kole. Krátko na to zdolal aj Oscara Bonavena a pripravil si tak cestu k súboju o titul majstra sveta s Joe Frazierom.
Súboj storočia
O tom zápase sa dlho hovorilo už vopred a rovnako tak tomu bolo aj po jeho skončení. Frazier vstupoval 8. marca 1971 do ringu ako šampión, ktorý dovtedy nepoznal prehru. Smokin' Joe, ako znela jeho prezývka, vyhral predchádzajúcich 26 súbojov, z toho 23-krát zasadil súperovi KO. Jeho vyzývateľ Ali sa pýšil takisto úžasnou bilanciou – 31 zápasov, 31 výhier a 25 KO. Duel v newyorskej Madison Square Garden bol dlho dopredu vypredaný. V hľadisku sedeli celebrity ako filmový režisér Woody Allen, spisovateľ Norman Mailer či herec Burt Lancaster. Slávny spevák Frank Sinatra dokonca prišiel na zápas ako fotograf pre časopis Life, keďže nezohnal lístky.
Foto: SITA
Samotný duel trval dlhočizných 15 kôl, počas ktorých si obaja súperi nič nedarovali a jeden druhému naložili koľko sa len dalo. Úvod patril Alimu, ale potom Frazier prebral iniciatívu. V jedenástom kole Frazier dostal svojho súpera na kolená, ale nie na zem. To sa mu podarilo až v poslednom pätnástom. Ali sa pritom ocitol pre boxera v zúfalej situácii len tretíkrát v kariére. Zápas i napriek tomu doboxoval, no o pár minút sa musel zmieriť so svojou prvou prehrou v kariére.
O tri roky neskôr sa obaja súperi stretli na rovnakom mieste, no tentoraz bol lepší Ali. V ten istý rok (1974) ho čakal ďalší legendárny zápas.
Hrmot v džungli
Dejiskom zápasu medzi vtedajším majstrom sveta Georgeom Foremanom (titul zobral Frasierovi) a Alim sa stala Kinshasa v Zaire. Foreman bol veľkým favoritom, veď len dvaja borci s ním za posledných 20 zápasov vydržali v ringu dlhšie ako tri kolá. Rodák z Texasu vyhral do súboja s Alim všetkých 40 zápasov a porážka niekdajšieho svetového šampióna mala byť len čerešničkou na torte jeho kariéry.
Hrmot v džungli na videu
Ali nastúpil na zápas so zvláštnou taktikou. V prvom kole na svojho súpera vybehol a za tri minúty mu ‚zasadil‘ deväť úderov na hlavu, no KO nedosiahol. Následne prebral iniciatívu Foreman, Ali ho dokonca vyzýval, aby ho udrel, ale to všetko zapadalo do jeho plánov unaviť súpera tak fyzicky, ako aj psychicky. Šampión posielal na Aliho stovky úderov, no s postupom času boli jeho útoky čoraz menej efektívne. Foreman bol po siedmich kolách už taký unavený, že Aliho tipoval na víťazstvo každý. Rozhodujúci moment prišiel na konci ôsmeho kola, keď Ali sériou rýchlych úderov dal svojmu súperovi knockout a získal späť titul svetového šampióna.
Dokument o Hrmote v džungli „Keď sme boli králi“ z roku 1996 získal najprestížnejšie filmárske ocenenie Oscar.
Horor v Manile
V októbri 1975 sa odohral posledný a najkrvavejší z duelov medzi Alim a Frazierom. Boxovalo sa 1. októbra v hlavnom meste Filipín na popud vtedajšieho prezidenta Ferdinanda Marcosa. Pred televízne obrazovky zasadlo 300 miliónov ľudí, ďalšie milióny s napätím natŕčali uši k rádiám. Ali už dlho pred zápasom verbálne provokoval svojho súpera a označoval ho za gorilu. Na tlačovú konferenciu pred súbojom si priniesol gumenú gorilu, ktorú pred očami Fraziera roztrhal. Následne mu veľkohubo oznámil: „Čaká ťa thrilla, chilla, killa, pretože Gorilla dorazila do Manila.“
Horor v Manile
Ali sa dušoval, že na súpera vybehne od prvého kola, a tak sa aj stalo. Frazier však bol známy svojimi pomalšími začiatkami, a tak mu akoby vôbec neprekážalo, že v úvodných kolách údery častejšie dostával ako ich rozdával. Ali v ringu tancoval a okrem úderov stíhal soka naďalej provokovať. „Ty hlúpy vôl,“ kričal na Fraziera v štvrtom kole.
Tieto slová akoby Fraziera nakopli. Rodák z Beaufortu prebral iniciatívu a prostredné kolá si pripísal vo svoj prospech. Ali sa vrátil späť až po desiatom kole. Jeho povestne skvelý pohyb mu dodával energiu, z ktorej pramenili tvrdé údery na Frazierovu hlavu. Ten mal rozbité obočie, no ani to ho zastaviť nemohlo. Aliho údery však boli čoraz tvrdšie a presnejšie. Frazier, ktorý už vôbec nevidel na ľavé oko, inkasoval v 13. kole sériu direktov, ktorá sa následne zopakovala aj v 14. kole. Toto kolo boxoval Frazer už takmer naslepo, keďže silno krvácal z oboch očí. Následne sa jeho tréner Eddie Futch rozhodol zápas ukončiť.
Foto: TASR
Ali si udržal titul šampióna, no na oslavy nemal dostatok síl. „Tak blízko smrti som ešte nebol. Už som nevládal ani ja,“ priznal a pokračoval: „Musel som siahnuť na dno svojich síl, aby som ho porazil. Frazier je po mne druhý najlepší boxer na svete, Boh mu žehnaj!“
Posledné KO a koniec kariéry
Počas ďalšieho roka vyhral Ali všetky štyri zápasy, no už nebol taký suverénny. Svoje posledné KO v ringu uštedril Britovi Richardovi Dunnovi 24. mája 1976 v Mníchove. O dva roky neskôr vo februári stratil titul majstra sveta s vtedajším olympijským víťazom Leonom Spinksom. V ten istý rok však v odvete svojho soka porazil a získal rekordný tretí titul majstra sveta. Následne oznámil ukončenie kariéry.
Dlho však bez boxu nezostal. V roku 1980 vyzval vtedajšieho šampióna Larryho Holmsa v pokuse získať titul aj po štvrtý raz. Aliho dlhoročný tréner Angelo Dundee však zápas stopol v jedenástom kole, čo bola vôbec jeho prvá prehra technickým KO. Aliho posledným zápasom v ringu bol duel s Trevorom Berbickom z decembra roku 1981, niekdajší šampión prehral po desiatich kolách na body.
Foto: TASR
Muhammad Ali ukončil kariéru s bilanciou 56 víťazstiev (z toho 37 knockoutov) a 5 porážok. Počas svojej kariéry porazil všetkých elitných boxerov jeho éry. Špecializovaný časopis Ring Magazine ho označil za boxera roka viackrát ako akéhokoľvek iného pästiara na svete. Je členom Medzinárodnej boxerskej Siene slávy a jedným z troch boxerov, ktorých vyhlásil športový časopis Sports Illustrated za Športovca roka. V jeho rodnom Louisville má aj vlastnú ulicu – Muhammad Ali Boulevard. V roku 1999 ho vyhlásili za Športovca storočia.
Šampión s podlomeným zdravím
Tisíce úderov do hlavy počas tréningov a náročných zápasov si u Aliho vyžiadali veľmi krutú daň. V roku 1984 mu diagnostikovali Parkinsonovu chorobu, – progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré zapríčiňuje odumieranie nervových buniek v špecifických oblastiach mozgu. Choroba sa na Alim prejavila triaškou tela, zhoršením vyjadrovania sa a problémami s pohybom.
Foto: SITA
I napriek závažnému ochoreniu sa nevytratil zo spoločenského života. Zúčastňoval sa viacerých dobročinných akcii, v roku 1991 sa podieľal na vlastnej biografii a počas vojny v Perzskom zálive sa osobne stretol s irackým vodcom Saddámom Husajnom v snahe vyjednať prepustenie amerických zajatcov. Na otváracom ceremoniáli olympijských hier v Atlante 1996 sa mu dostalo pocty zažať olympijský oheň. Počas prestávky basketbalového finále medzi USA a Juhosláviou mu vtedajší prezident MOV Juan Antonio Samaranch slávnostne zavesil na krk zlatú medailu, o ktorú prišiel v roku 1960.
Je držiteľom ceny Spirit of America Award, keď bol označený za najznámejšieho Američana na svete. Ali bol štyrikrát ženatý a má deväť detí – sedem dcér a dvoch synov. V roku 2001 o ňom natočili film „Ali“ v hlavnej úlohe s Willom Smithom.
Zlatá medaila sa prinavrátila k šampiónovi
Oslavy Aliho narodenín sa začali v nedeľu večerou za účasti 350 hostí a sú naplánované na päť etáp a potiahnu sa niekoľko mesiacov. Podľa manželky Lonnie má bývalý trojnásobný profesionálny majster sveta v ťažkej váhe zo životného jubilea zmiešané pocity. „Je rád, že sa sedemdesiatky dožil, ale musíme ho uisťovať, že na sedemdesiat nevyzerá,“ povedala Aliho štvrtá manželka Looney.
Slávneho boxera po príchode privítal dvojminútový potlesk a skandovanie. Medzi hosťami bol aj ďalší niekdajší majster sveta v ťažkej váhe Brit Lennox Lewis, ktorý je veľkým obdivovateľom Aliho. „Som pyšný, že sme mu mohli ukázať, čo k nemu cítime a ako za ním stojíme,“ vyhlásil Lewis.
Alimu tak do ďalších rokov zostáva už len posledný, no bohužiaľ najťažší súper, jeho choroba. Doterajších 27 rokov s ňou bojuje ako pravý šampión.
Inšpirácia pre natočenie Rockyho
Dňa 24. marca 1975 Ali boxoval s Chuckom Wepnerom, a práve tento zápas bol podnetom na natočenie filmu Rocky. Paradoxne to však bol práve Aliho súper, ktorý sa stal predlohou pre slávny film. Wepner bol boxerom z ulice a živil sa ako predavač alkoholu. Jeho prezývka bola „Úbožiak“ a pred zápasom s Alim každý očakával, že pôjde k zemi už v 1. kole. Wepner sa však dva mesiace tvrdo na zápas pripravoval a Aliho dokonca poslal v deviatom kole do kolien. Následne však dostal od šampióna poriadnu spŕšku úderov, pričom mal zlomený nos a silno mu krvácali obe oči. Wepner prehral na technické KO len 19 sekúnd pred koncom posledného 15. kola. Sylvester Stallone videl tento zápas v televízii a práve podľa Wepnerovej bojovnosti navrhol postavu pre Rockyho Balbou.
