Slováci za mňa dostali priveľa, tvrdí šachista Movsesjan

Bol to spontánny krok, alebo ste nad ním premýšľali už dlhšie?
Ponuku z arménskej strany som dostal už pred dvoma rokmi po šachovej olympiáde v Drážďanoch, ale odmietol som. V tom čase nastúpilo nové vedenie Slovenského šachového zväzu, ktoré malo ambiciózne plány. Vedel som, že to bude mať ťažké, ale dúfal som, že aspoň časť z prezentovaných zámerov sa naplní. Po vlaňajšej šachovej olympiáde v Chanty-Mansijsku sa Arméni ozvali znovu a už som o ich návrhu uvažoval vážnejšie. O to viac, keď som zistil, že ani v roku 2011 Slovenský šachový zväz zrejme nedokáže pritiahnuť nových sponzorov a nezmení sa prístup k reprezentantom, či práca s mládežou.

Čo vytýkate vedeniu Slovenského šachového zväzu?
Chápem, že rozdiel medzi Arménskom a Slovenskom vo finančnej podpore šachu od štátu je obrovský. V Arménsku je šach národným športom číslo jeden, šéfom šachového zväzu je prezident krajiny, špičkoví reprezentanti majú vytvorené výborné podmienky, aby sa zlepšovali. Nielen finančné, ale aj logistické. Viac mi prekážalo, že na Slovensku chýbala koncepcia práce s reprezentáciou a plány, ktoré malo vedenie šachového zväzu, boli oveľa smelšie než realita. Väčšinou zostalo pri nápadoch, ktoré sa nezrealizovali. To bol jeden z dôvodov, prečo som už nemal chuť čakať na zázrak a spravil som krok, ktorý považujem za pozitívny pre moju šachovú kariéru.

Aké výhody pre vás vyplývali z reprezentácie Slovenska?
Prvou bolo nadobudnutie občianstva v roku 2002 a vlastne zostalo jedinou. Bola to iniciatíva vtedajšieho šéfa Slovenského šachového zväzu Milana Kajana, ktorý pre mňa veľa urobil. Finančné odmeny za reprezentáciu boli v porovnaní s turnajmi priemerné, no napriek tomu som hral za slovenské družstvo veľmi rád. Súčasné vedenie zväzu však nenaplnilo moje očakávania a dovolím si tvrdiť, že aj podstatnej časti slovenskej šachovej obce.

Na ktoré výsledky v slovenskej ére spomínate najradšej?
Ôsme miesto družstva na šachovej olympiáde v roku 2002 bolo vynikajúcim úspechom, ktorý sa už asi ťažko zopakuje. V tom istom roku som získal striebro na majstrovstvách Európy v rapid šachu a medailu rovnakého lesku aj na majstrovstvách Európy 2008 v Plovdive.

Aké ambície máte v arménskom družstve?
Vždy musia byť najvyššie, lebo na prvej šachovnici hrá svetová trojka Levon Aronian. Aj v minulosti už dokázal arménsky tím, že je schopný bojovať o zlato na akejkoľvej súťaži. Tohto roku sa Arménsko zúčastní na majstrovstvách sveta v Číne i na európskom šampionáte na Kréte.

Slovenský šachový zväz za vás dostal od Arménov odstupné 30-tisíc eur. Ako sa dospelo k tejto čiastke?
Slovenský zväz mohol podľa platných pravidiel žiadať až 50-tisíc eur. Aj v šachu sa platí takzvané výchovné. Táto myšlienka má zamedziť častým prestupom šachistov v rámci krajín, ako trebárs v atletike, kde si Katar kúpi špičkových vytrvalcov. Ale toto je iný prípad. Pri všetkej úcte k Slovenskému šachovému zväzu sotva môžu tvrdiť, že som vyrástol vďaka nim. Z ich strany to považujem za absurdné a trochu nemorálne. Skrátka využili šancu na mojom prestupe zarobiť.

Koho považujete za najväčší slovenský šachový talent?
Talenty rastú našťastie aj bez zväzovej koncepcie vďaka entuziazmu rodičov, ktorí sami zháňajú prostriedky. Páčia sa mi Viktor a Veronika Gažíkovci, ktorých trénuje otec Igor. Ak budú na sebe tvrdo pracovať, môžu v budúcnosti hrať o popredné pozície.