Expedícia priletela na polárnu stanicu Novolazarevskaja začiatkom novembra. Aklimatizačné výstupy podnikli v Zemi kráľovnej Maud, ktorá je charakteristická ostrými skalnými vežami prepichujúcimi antarktický ľadový príkrov.
„Do Antarktídy sa nám podarilo dostať vďaka dobrým kontaktom s ruskými polárnikmi, ktoré vznikli pred dvoma rokmi pri mojom sólo pokuse o transantarktický prechod,“ povedal vedúci expedície polárnik Peter Valušiak o možnostiach pobytu v Antarktíde. Hoci už slnko krúži v tomto období 24 hodín na oblohe, museli čeliť naozaj nízkym teplotám. V novembri, keď sa na južnej pologuli začína leto, klesá teplota v okolí pólu na –40 ° Celzia.
„Každý z nás si siahol kdesi na dno svojich síl. Mráz z nás doslova vysával sily. Ťažké sane len s námahou prekonávali záveje. Spotené tričko si človek nemohol len tak vymeniť, lebo by mu zamrzlo a už by ho neobliekol. Museli sme si ho sušiť počas spánku na sebe,“ vysvetľuje podnikateľ Patrik Tkáč. Pochod sťažovalo aj množstvo snehových závejov a veľká nadmorská výška dosahujúca 3300 metrov.
Celá polárna partia sa zohrala pri lyžiarskom prechode Messnerovho variantu na severný pól v roku 2008. „Myslel som si, že pochod bude oproti Arktíde, kde sa k mrazu pridávala stopercentná vlhkosť, ľahší, ale na poslednom stupni k južnému pólu sa k mrazu pridala ešte aj nadmorská výška a táto kombinácia s každým z nás aj zamávala…,“ opísal prechod tri kilometre hrubého antarktického ľadovca bývalý horolezecký reprezentant Robert Kukučka.
Expedícia mala šťastie, že mohla sledovať aj obrovskú kolóniu tučniakov cisárskych. „Boli ich tisíce a tisíce. Vôbec sa nás nebáli. Samce strážili trojmesačné potomstvo, zatiaľ čo samice putovali desiatky kilometrov k moru hľadať pre nich potravu,“ opísal zážitky z netradičného stretnutia so stálymi obyvateľmi Antarktídy kameraman Pavol Barabáš.