„Dávam si pozor. Odskáčem už len to minimum, čo potrebujem. Keď si niekto mysli, že skáčem a korčuľujem ako zamlada, je to len optický klam,“ blahosklonne sa usmial Sabovčík. Na ľade večný rebel s dlhými vlasmi, v zákulisí uznávaná osobnosť, sa na Slovensku objavil predtým na sklonku roka 2006, keď participoval na televíznej šou Hviezdy na ľade. Na starom bratislavskom zimáku, kde kedysi robil prvé korčuliarske kroky a skoky, sa však predstavil po štvrťstoročí. „Bolo to tuším pred 25 rokmi po majstrovstvách sveta. Presne si to už nepamätám. Jazdil som tu vtedy na majstrovstvách Slovenska,“ snažil sa zaloviť v pamäti.
Dvojnásobný majster Európy (1985, 1986) a bronzový zo zimných olympijských hier v Sarajeve 1984 má už dávno severoamerický domicil, ale na Slovensko sa vždy rád vracia. Utorková bratislavská šou mu však dala poriadne zabrať – fyzicky aj mentálne. „Šou bola trochu pridlhá, pre mňa určite. Jazdil som na začiatku prvého bloku a potom na konci druhého, bol som teda dve hodiny medzi vystúpeniami mimo, a to nie je nič príjemné,“ posťažoval sa, ale vzápätí uznanlivo podotkol: „Publikum bolo vynikajúce, to už ani v Amerike sa dnes nevypredávajú takéto veľké haly. A či som bol nervózny pred známymi a rodičmi? Pred rodičmi ani veľmi nie, ale isté percento nervozity je vždy potrebné. Nechcel som to predsa pokaziť na mieste, kde som sa kedysi učil korčuľovať.“
Sabovčík alias Jumping Joe, ako ho v Amerike volajú, sa vyjadril aj k Pľuščenkovým ambíciám návratu do svetovej krasokorčuliarskej špičky. Fenomenálny Rus po zisku zlata na ZOH v Turíne 2006 oznámil ukončenie kariéry a presunul sa od tvrdo makajúcich „amatérov“ k exhibíciami pohlteným „profesionálom“. Teraz však avizuje veľký návrat so zámerom obhájiť vo Vancouveri 2010 zlatú olympijskú medailu. „Ťažko povedať, či to dokáže. Talent na to má. Záleží od toho, či zmení svoj režim z vystupovania na exhibíciách na profesionálne súťaženie. A je tu ešte jeden problém – nové pravidlá. Tie potláčajú všetko, čo je krásne na tomto športe. Keď však človek ovláda dobre matematiku, môže vyhrať. Treba rozmýšľať, počítať a korčuľovať. Ja som tiež tréner a musím s tým novým systémom žiť, či sa mi to páči alebo nie,“ prezentoval zaujímavý názor.
Muž známy svojimi ľadovými saltami vzad, ale aj oficiálne prvým skočeným „štvorákom“ na klasifikovanej súťaži, sa v utorok neskoro večer v Bratislave dočkal aj jedného nečakaného, ale o to milšieho stretnutia. Priamo na ploche zimného štadióna sa stretol so svojou bývalou a dnes už legendárnou trénerkou Hildou Múdrou, ktorá ho tam prišla pozdraviť. „To je tá pani, čo ma kedysi učila povinné cviky,“ zareagoval na čulú osemdesiatničku, ktorá v roku 1972 v Sappore priviedla Ondreja Nepelu k zlatej olympijskej medaile.
