Doposiaľ jediný atlét zo Slovenska, ktorý získal olympijské zlato, oslávi v utorok 50. narodeniny.
„Šport je dnes vo veľkej miere o peniazoch. Ešte za mojej éry sa "závodilo“ pre ideály, za hymnu," povedal Pribilinec. Vo svojej kariére získal v drese Československa dve strieborné medaily z majstrovstiev sveta, striebro a zlato na majstrovstvách Európy a v dosiahnutí ďalšieho úspechu na olympiáde v Los Angeles v roku 1984 mu zabránil bojkot krajín komunistického bloku.
„V roku 1984 som bol v absolútne vrcholnej forme a dovolím si tvrdiť, že by som uspel na obidvoch tratiach, aj na 20 kilometrov, aj na 50 kilometrov,“ povedal neskorší olympijský víťaz z juhokórejského Soulu. Rozhodnutie vtedajšieho olympijského výboru nekomentoval, no prekážal mu otvorený, možno vynútený, súhlas bojkotu olympiády od niektorých športovcov. O to viac Pribilinca motivovala olympiáda v roku 1988, ktorá pre neho bola poslednou šancou na získanie olympijskej medaily na sklonku kariéry.
Na víťazstvo v Soule si Pribilinec aj po 22 rokoch veľmi dobre pamätá. „Urobil som tam tri chyby,“ zaspomínal. Prvá vraj bola tá, že nepočítal s časovým posunom a vrchol formy preto prišiel slovenskému atlétovi o deň skôr. Taktickou chybou bolo vraj aj prebratie vedenia už tri kilometre pred cieľom, čo bol pre súperov impulz na záverečný finiš. V posledných stovkách metrov sa potom nakrátko zmieril s druhým miestom, no nakoniec dokázal znova zmobilizovať sily a víťazstvo vybojoval. Za olympijský titul dostal ešte v Južnej Kórei tisíc dolárov a doma potom 160 000 korún.
Po skončení kariéry sa od roku 1994 stal Pribilinec na štyri roky poslancom parlamentu za Stranu demokratickej ľavice. V súčasnosti žije v Nitre a venuje sa poľovníctvu. Z plánov, podľa ktorých mal v Dudinciach postaviť národné olympijské centrum so športoviskami a rehabilitačnými zariadeniami, vlani na jeseň zišlo. Nezískal plánovanú podporu z fondov EÚ. Do ďalších podobných akcií sa už púšťať nechce.
Bývalý reprezentant by však ešte chcel presadiť niektoré zmeny v slovenskom športe. Chýba mu napríklad udeľovanie titulov majster športu a zaslúžilý majster športu. „Tieto ocenenia sa nedávali za sympatie, mali svoje kritériá,“ povedal Pribilinec. Pre svoje zámery hľadá podporu aj u politikov. Vládnucim stranám však zatiaľ vraj chýbala dlhodobá koncepcia, ktorá by naštartovala záujem ľudí o aktívne športovanie. „Tam, kde sú zabehnuté trhové demokracie a nešarapatí napríklad privatizácia, tam sa dlhodobé stratégie dajú robiť. Aj u nás k tomu príde, no ešte neprišiel ten čas,“ dodal športovec.