Olympijské hry sú veľkolepou globálnou šou, divadlom, v ktorom sa každý snaží hrať aspoň chvíľku hlavnú úlohu. Za každou olympijskou medailou sa neskrýva len športový talent, ale aj množstvo vynaloženej energie a peňazí. Mnohé krajiny dnes investujú milióny do vývoja nových technológií a materiálov na výrobu športového výstroja. Budujú moderné tréningové centrá, napredujú v oblasti športovej výživy a platia špičkových trénerov. Slovensko stráca už na štartovej čiare. Nemá prepracovaný ani len systém výchovy talentovanej mládeže či financovania športu.
Maratónkyňa Katarína Berešová je registrovaná na úrade práce, ďalší olympionik Michal Kabelka (výškar) si väčšinu prípravy na Londýn hradil z vlastného vrecka a rýchlostní kanoisti, ktorí trikrát atakovali na olympiáde popredné priečky, nemajú doma regulárnu dráhu! Stačí? Ojedinelé úspechy sú väčšinou dielom nadšených jednotlivcov, ich fanaticky zanietených rodičov a nie systémovej práce. To je prípad Martikána, Hochschornerovcov, Sagana, ale aj Zuzulovej a ďalších.
V slovenskej výprave na OH 2012 bolo 47 športovcov. Niektorí rozdávali široké úsmevy s medailou na krku, iní sa (s rovnakou medailou) mračili. Boli takí, čo plakali, keď nepostúpili do finále, no aj takí, čo plakali po ňom. Niektorých okúzlila atmosféra hier, iným prekážal priveľký ruch či olympijský chaos. Nie každý prekročil svoj tieň, ale všetci CHCELI. Cesta na olympiádu ich stála roky driny, odriekania i peňazí. Úprimne, kto z nás by s nimi menil?
Šport bol doteraz ľahostajný každej vláde (s výnimkou krátkeho fototermínu s majstrami sveta, či olympijskými víťazmi), ale jeho bieda je tiež odrazom stavu spoločnosti. Aj slovenský šport má svoje gorily, nástenkové tendre a žabomyšie vojny. Funkcionári roky lamentujú nad nedostatkom peňazí, no sami si z nich berú často viac, ako je nevyhnutné.
Dlhodobým problémom je slabá základňa. Deti sa naháňajú za známkami, za kreditmi, ale už menej medzi sebou. Tam kde stálo ihrisko, je dnes nákupné centrum a tam, kde bola nachystaná lopta, nonstop svieti monitor počítača. Mnohí tréneri mládeže sa nútene rekvalifikovali, alebo radšej ušli.
Britský premiér Dave Cameron uplynulý víkend oznámil, že na základné školy v Spojenom kráľovstve sa vrátia už túto jeseň súťaživé športy ako futbal, pozemný hokej a netball. Naplní sa tak motto londýnskej olympiády „Inšpirujme generácie.“ Podľa posledného prieskumu sa totiž viac než polovica britských žiakov nezúčastňuje pravidelne na športových zápoleniach škôl. Ako sú na tom ich slovenskí rovesníci? Telesná výchova je outsiderom medzi predmetmi a jej rozšírenie na tri hodiny týždenne narazilo na problém: chýbajú učitelia, peniaze i telocvične.
O starostiach športu sa u nás roky vie a hovorí. Najmä hovorí. Lebo ako vraví bývalý úspešný kajakár Juraj Bača – nikto nechce kopnúť do hnilého jablka.