Priznanie tretie – som zaujatý. Neverím športovcom, ktorých už raz nachytali pri podvode. Nech získajú akúkoľvek medailu. Príklad guliara Mikuláša Konopku je dostatočne varujúci.
Nepáči sa mi športová imigrácia, ktorá sa udomácnila v slovenskom športe. Biatlonoví experti, ktorí už roky nevychovali domáci talent, sa opäť kúpu v slnečných lúčoch. Priživujú sa na úspechoch športovkyne, ktorú dodal ruský systém.
Priznanie štvrté – stredajší priamy prenos z udeľovania cien som nevydržal pozerať do konca. Mal to byť slávnostný galavečer. A vyšla z toho nudná estráda. Nielenže chýbala väčšina ocenených športovcov, ale k nízkej úrovni programu prispel aj slabý scenár.
Ak má mať táto anketa vážnosť, treba nájsť agentúru, ktorá zabezpečí financie na dôstojnú šou. Naozaj nemáme na Slovensku človeka, ktorý má nápad, ako pútavo odprezentovať najväčšie úspechy slovenského športu? Aby ďalšie vyhlasovanie nepôsobilo ako nepodarená stužková.