"Jeho popularita sa dá porovnať s futbalom u nás. Konkurencia je obrovská, za dobrými súpermi nemusia cestovať ako my Európania,“ tvrdí dvojnásobný squashový majster republiky Tomáš Tóth.
Ako je na tom Slovensko?
V porovnaní so svetovou špičkou výrazne zaostávame.
Čo to znamená?
V európskom meradle sme okolo 15. miesta, počas mojej kariéry sme nikdy nevypadli z elitnej šestnástky. Pokiaľ ide o jednotlivcov, najvyššie v celosvetovom rebríčku som bol okolo 180. miesta, naša najlepšia hráčka Linda Hrúziková však už bola aj v prvej stovke. Opakujem, že rozdiel medzi Slovákmi a absolútnou elitou je stále priepastný.
Kto dnes tvrdí muziku vo svetovom squashi?
Jednoznačne Egypťania. V mužskom rebríčku sú v prvej desiatke šiesti. Nemenej úspešné sú aj ich ženy.
Kde sa berie ich suverenita?
Veľkú zásluhu na nej má ich asociácia, je výrazne dotovaná zo štátneho rozpočtu. V Egypte je popularita squashu na úrovni hokeja alebo futbalu u nás, finančne je podporovaný oveľa viac.
Je to iba v peniazoch?
Aj v podmienkach, ktoré s financiami úzko súvisia. Egyptské squashové centrá majú bežne dvadsať kurtov, na turnajoch štartuje sto vynikajúcich hráčov. Konkurencia je obrovská, za kvalitnými súpermi nemusia cestovať ako my Európania. Najlepší hráči zostávajú žiť doma. Zaujímavosťou je, že napríklad letecká spoločnosť Egypt Air je jedným z hlavných sponzorov trojnásobného majstra sveta Ramyho Ashoura.
Prečo squash stále nie je olympijským športom?
Aj tu ide o peniaze (smiech). Šport je mimoriadne konzumná komodita. Na tenisový zápas bez väčších problémov predáte 10-tisíc lístkov, kým na squash je to maximálne tisíc. Squashový duel jednoducho nemôže naživo vidieť toľko ľudí ako tenis alebo bedminton.
Viacero olympijských športov je predsa finančne podvyživených…
Isteže. Ďalším dôvodom je ale aj fakt, že pravidlá squashu sú zložité. Pre laika je oveľa neprehľadnejší ako iné raketové disciplíny.
Ak už hovoríme o financiách… Vyžije zo športu najlepší slovenský squashista?
Z prémií na turnajoch určite nie. Ale keďže aj trénujem, dá sa povedať, že squash ma okrem radosti, ktorú mi prináša, aj uživí.
Zrátali ste si niekedy vaše náklady na jednu sezónu?
Tie sa líšia od úrovne hráča. V mojom prípade to je zhruba 5-tisíc eur za rok.
Aká je odmena za víťazstvo na majstrovstvách Slovenska?
Dostal som 500 eur.
Aké peniaze sa pohybujú medzi absolútnou špičkou?
Majster sveta zinkasuje 42-tisíc eur. V porovnaní s tenistomi sú squashisti chudobní príbuzní, avšak hráči z elitnej päťdesiatky aj tak vedú nadštandardný život.
Titul ste získali druhýkrát. Premiérovo ste slávili v roku 2010, teda pred siedmimi rokmi. Zvýšila sa medzičasom konkurencia na slovenskej squashovej scéne?
Prvý triumf bol špeciálny, predsa len som mal iba 20 rokov. Tento bol však vydretejší. Na to, aby som si mohol siahnuť na trofej, som musel zvládnuť tri mimoriadne náročné zápasy, bojoval som o každú loptičku. Vo finále proti Marekovi Maníkovi som dokonca otočil duel z 1:2 na 3:2 na sety.
V tenise je azda najrozhodujúcejšia mentálna odolnosť. Platí to aj o o squashi?
Určite. Ale kondícia je podmienka. V piatom sete som mal niekoľko kŕčov, duel som dohral so sebazaprením. Dá sa povedať, že v samom závere nerozhodovala výkonnosť, ale väčšia túžba.
Môže mať dnes slovenský špičkový squashista aj vyššie ciele ako je triumf na národných majstrovstvách?
Chcem hrať čo najdlhšie v zahraničnej súťaži. V nemeckej lige hrám ešte lepšie ako na Slovensku. Platí totiž, že s kvalitou súpera graduje aj môj výkon. V tých zápasoch nemám čo stratiť, som uvoľnený. Takto som zdolal aj 130. hráča sveta. Ak sa však pýtate na ciele, medzi ne patria aj majstrovstvá Slovenska. Ešte aspoň raz ich chcem vyhrať.