Aktuálnu sezónu berie ako skúšobnú – bude hľadať optimálne skĺbenie profesionálnej kariéry športovej strelkyne s úlohou mamičky.
„Priorita je, pochopiteľne, Nathan. Preto sme sa rozhodli, že nebudeme cestovať na Svetové poháre do Mexika ani Indie. Snažíme sa prispôsobovať malému. Na budúci týždeň absolvujem sústredenie v Sielnici s Jankou Mezeiovou. Ideme tam len my dve s deťmi. Bude to poriadna zaberačka. Trénovať budeme asi len vtedy, keď budú deti spať,“ prezrádza Zuzana Rehák Štefečeková.
Dobrý impulz z Dauhy
Dvojnásobná strieborná medailistka z olympijských hier odštartovala sezónu výborne. Vyhrala tradične kvalitne obsadené preteky Qatar Open v Dauhe. Po prvý raz si tak mohla otestovať aj nový systém finále v trape.
„Triumf v Dauhe je potešiteľný impulz. Všetko šlo výborne. Darilo sa mi v tréningoch a v pretekoch som výrazne presiahla limit, ktorý som si sama dala. Chcela som si najmä vyskúšať nové finále. Takto som mala možnosť absolvovať ho až do konca, čo bolo super,“ vysvetľuje.
Po novom odstrieľajú všetci šiesti finalisti po 25 terčov, posledný z nich obsadí šiestu priečku. Po každých ďalších piatich výstreloch ubudne jeden súper. Dvojica bojujúca o zlato bude mať ešte desať výstrelov k dobru.
Rehák Štefečeková absolvuje v sezóne európsky aj svetový šampionát a májové podujatie SP v Larnake. Ak si vybojuje postup, tak bude strieľať aj vo finále SP. „Na Cyprus ide so mnou Nathan aj manžel Maťo. Pri ME a MS sa musíme dohodnúť s vedením zväzu, či môže vycestovať so mnou, alebo ako to spravíme. Ešte nie som nastavená, aby som vydržala osem dní bez malého. Viem však, že raz ten moment príde,“ vraví 33-ročná rodáčka z Nitry.
Jej manžel nastúpi 1. mája na štyri a pol mesiaca na materskú dovolenku. „Je to super možnosť. Chceli sme to využiť. Budeme môcť vďaka tomu spolu cestovať. Od začiatku som si vravela, že do roka malého neopustím, nenechám ho doma samého. Keď sa to dá takto natiahnuť na dlhšie, je to ešte lepšie. Prečo nejde manžel na materskú na plných šesť mesiacov? Aby nestratil pracovné návyky,“ rozosmeje sa členka Športového centra polície.
Tokio je príliš vzdialené
Sama priznáva, že býva často poriadne unavená.
„Skĺbiť prípravu a starostlivosť o malého je riadna fuška, aj keď si to často nepriznávam. Večer od únavy padám do postele. To však k tomu patrí, ak chcem naplno fungovať aj v streľbe. Je super, že nám so starostlivosťou o Nathana pomáhajú aj blízki,“ pochvaľuje si.
Zatiaľ čo počas tréningu občas premýšľa, či je jej synček v poriadku a či práve nekričí, v pretekoch môže byť stopercentne pokojná. „Počas nich je s ním vždy niekto, na koho sa môžem absolútne spoľahnúť. O to viac si môžem preteky užiť, uvoľniť sa,“ vysvetľuje.
Návrat do streleckej komunity, ktorú miluje, nepovažuje za príliš náročný. Užíva si, že môže byť znova s priateľmi, ktorých počas tehotenstva a prvých mesiacov po pôrode sledovala len cez internet. Keďže vždy bojovala o medaily, ani teraz si nechce dávať nižšie ciele. Nad olympijským Tokiom 2020 však zatiaľ nepremýšľa.
„Momentálne premýšľam len nad rokom 2017, ale nejakú vzdialenú vidinu Tokia vnímam. Je však ešte príliš skoro zaoberať sa olympiádou. To príde asi až v roku 2019. Vrátila som sa najmä preto, že mi to všetko chýbalo a streľba ma stále baví,“ hovorí a pridá aj jednu zo svojich aktuálnych ambícií: „Rok 2015 som končila druhá vo svetovom rebríčku, teraz v ňom vôbec nie som. Ani na poslednej priečke. Rada by som sa dostala aspoň do prvej desiatky.“