Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Naďa Bendová: Do Volka vtláčam svoj rukopis. Atletika u nás je ako charita

Z neznámeho Bratislavčana Jána Volka, ktorý bral atletiku spočiatku ako koníček, urobila za necelé tri roky slovenskú šprintérsku jednotku na 100 aj 200 m a ašpiranta na finálové umiestnenie na halových majstrovstvách Európy.

01.03.2017 12:00
Naďa Bendová Foto:
Naďa Bendová s Jakubom Matúšom (vľavo) a Jánom Volkom. Skvele sa dopĺňajú, vraví trénerka.
debata (1)

Naďa Bendová (42) vymenila rolu ústretovej letušky za direktívnu trénerku. „Dávam chlapcom poriadne zabrať,“ smeje sa.

Ako sa dá z dostať paluby lietadla na atletickú dráhu?
Po skončení štúdia trénerstva atletiky som sa nevedala zamestnať v tomto odbore a začala som pracovať ako letuška. Keď som po dvadsiatich rokoch dospela do štádia, že už nemôžem viac lietať, začala som spoluprácu s Jankom Volkom. Nemala som skúsenosti, musela som veľa študovať. Nekopírujem s ním žiaden plán, je nepopísaná kniha s mojím rukopisom.

Dá sa trénovaním atletiky na Slovensku uživiť?
Za tri roky som zistila, že je to ako charita. Šanca na to, aby som sa ňou mohla uživiť, je nulová. Nič z toho nemám, vrážam do toho nemalé finančné prostriedky i čas. Je to o systéme, ktorý na Slovensku funguje. U nás je asi päťdesiat atletických koučov, ktorí sa uživia. Zvyšné desiatky majú ďalšie zamestnanie.

Čo vás potom drží pri kráľovnej športov?
Záväzok voči Jankovi. Keď som pred dvoma rokmi robila jeho tréningové plány, bola to do istej miery zábava. Dnes je najlepší na Slovensku. Každé zlepšenie je veľmi emotívne, pretože sme k tomu s Robom Kresťankom dopomohli. Mám obrovskú motiváciu, pohlcuje ma a napĺňa Jankova radosť z progresu.

Nie je náročné trénovať dvoch dospievajúcich šprintérov?
Určite nie. Je to omnoho jednoduchšie ako s dievčatami, s nimi je príprava o čosi komplikovanejšia. Chalani sú otvorenejší a priamejší. Janko a Kubko (Matúš) sú na tom vekovo takmer rovnako, k nim sa pridal aj môj 17-ročný syn Jakub. Starší už majú za sebou pubertu, u mladšieho nemá toto obdobie dramatický priebeh. (smiech)

Aké sú najväčšie rozdiely medzi Volkom a Matúšom?
Sú ako biela a čierna vo všetkom, čo robia, ako sa správajú i vyzerajú. Janko je blonďavý introvert, viac počúva. Kubko má tmavé vlasy, stále sa smeje a zabáva celú skupinku. Skvele sa dopĺňajú, možno práve pre veľké odlišnosti si tak výborne rozumejú.

Matúš sa k vám pridal minulú jeseň. Ako hodnotíte jeho prínos?
Vniesol k nám pohodu a dobrú náladu. Je to naše slniečko. S Jankom sme zodpovedné a dosť precízne typy, nič nechceme zanedbať. V tom sa veľakrát dostávame do drobných vzájomných konfliktov. Vďaka Jakubovej prítomnosti sa akékoľvek tiché búrky a napätia medzi mnou a Jankom rozplynú. On do nášho sváru vstúpi, poskytne iný pohľad a je po probléme.

Badať Matúšov prínos aj z hľadiska športového výkonu?
Jednoznačne. Atletika je dennodenná drina, vyžaduje si neustále opakovanie tých istých cvičení. Je lepšie, keď máte po svojom boku niekoho, s kým túto monotónnosť zdieľate. Keď jeden leží a nevládze, druhý príde za ním, zdvihne ho z dráhy a povie: Ideme ďalej. Jankovi sa teraz omnoho ľahšie trénuje. Som presvedčená o tom, že za jeho výkony v úvode tohto roka môže aj príchod Kubka do tréningovej skupiny.

Motivujú sa navzájom?
Sú ako chlapci na ulici. Všetko si poctivo odmakajú a keď príde posledný beh, ich veľké kamarátstvo ide bokom. Nič si nedarujú a unavení si ešte siahnu na dno síl. Neverím tomu, že by išli na maximum, keby trénovali samostatne. Vzájomne sa motivujú a pomáhajú si.

Matúš priznal, že ešte nikdy v živote tak tvrdo netrénoval. Dávate chlapcom až tak zabrať?
(smiech) Dávam. Pokiaľ to ide a oni záťaž zvládajú, robíme všetko pre zvyšovanie výkonnosti. Kubkovi sa to možno zdá preto, lebo naskočil do idúceho vlaku, v ktorom s Jankom spolupracujeme už tretí rok. Stále sa obávam, čo to s ním spraví. Hovorievam mu, aby sa s Jankom neporovnával, pretože nemá za sebou až toľko. Má chuť a niekedy príliš veľkú vôľu. Dúfam, že to uňho nebude kontraproduktívne.

Volko má vďaka tohtoročnému slovenskému rekordu do 23 rokov na 60 metrov (6,67 s) ôsmy najlepší čas spomedzi 27 štartujúcich na halových majstrovstvách Európy v Belehrade. Máte finálové ambície?
Pred halovou sezónou dostal odo mňa úlohu prekonať 6,68 s, čo sa mu podarilo. Otázkou je, v akej forme prídu konkurenti. Ak by sme išli v teoretickej rovine časov a zopakuje svoje osobné maximum v hale, mal by sa dostať sa do finále. Splneným cieľom i snom však bude semifinále, všetko navyše bude bonus.

Zlepšil aj štarty, jeho slabinu?
Janko ich v ostatnom čase zlepšil. Veľmi veľa sme na nich pracovali a progres badať. V minulosti nás pomalé štarty limitovali. Rezervy tam stále sú. Každý rok zlepšujeme po kúskoch rôzne aspekty.

Čo budete v najbližších sezónach najviac dolaďovať?
Janko je ojedinelý typ atléta, u ktorého ešte vo veku dvadsať rokov stále zvyšujeme objem. Svetový trend je taký, že sa to robí len do sedemnástich. Keďže je vo vrcholovej príprave na reprezentačnej úrovni tretiu sezónu a predtým bral atletiku skôr ako koníček, stále má rezervy. Ak budeme naďalej zvyšovať objem a hľadať Jankove limity, jeho výkon bude rásť.

Ako vidíte jeho budúcnosť?
Neustále mu opakujem, že jeho hranice sa blížia a každá stotinka stlačená z jeho maxima bude vzácna. Keby sme sa tento rok posunuli na hranicu 10,20 s na stovke, respektíve 20,40 s na dvojnásobnej trati a udržali si ju, bude atakovať európsku špičku. Stále môžeme napredovať. Je v ňom nesporný talent, chuť, má nízky vek a pevné zdravie.

Práve zdravie je pre kľúčové, v atletike to platí dvojnásobne…
Súhlasím. S manželom, bývalým olympionikom, som dlhé roky žila vo vrcholovom športe. Viem, čo všetko dáva i berie. Jankovi opakujem, že sa so zraneniami musí zmieriť. Vrcholová atletika bolí, organizmus je pod veľkým tlakom. Od začiatku dbáme o regeneráciu, minimálne raz do týždňa ide za fyzioterapeutkou. Bohužiaľ, v ostatných mesiacoch sa u Janka objavujú drobné boliestky s chodidlom a kolenom, pre ktoré musíme upravovať prípravu a tréningy. Minulý rok na ME v Amsterdame ledva odbehol semifinále dvojstovky, trápili ho drobné kostičky v chodidle. Keď na ne intenzívne tlačia klince na tretrách, vytvorí sa bolestivý zápal. Tento rok sa mu ozvalo koleno, preň sme na nedávnych majstrovstvách republiky vynechali finále dvojstovky.

Halovými ME sa skončí sezóna pod strechou. Aké sú vaše ďalšie plány?
Po halovej časti nebudeme mať príliš veľa voľna. Leto bude pre nás nesmierne dôležité. Všetko úsilie nasmerujeme k júlovým ME do 23 rokov v Bydgoszczi.

Môžeme sa v Poľsku dočkať finále s dvoma Slovákmi?
Verím, že áno. Chalani na to majú predpoklady. Od vedenia Slovenského atletického zväzu sme dostali signály, že sa od Janka čaká aj medailové umiestnenie, čomu by som bola nesmierne rada. On ma však naučil, že do všetkého ideme radšej potichu a skromne.

V auguste sú majstrovstvá sveta v Londýne aj letná univerziáda v Tchaj-pej. Absolvujete oba vrcholy?
Obaja sú vysokoškoláci, majú šancu na dobrý výsledok. Neviem si predstaviť zo športového i logistického hľadiska, že by absolvovali obe podujatia. Účasť na majstrovstvách sveta je stále otvorená, ale budem chlapcov nabádať k tomu, aby radšej uprednostnili univerziádu. V ich vekovej kategórii sú to dôležitejšie preteky.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Volko #Naďa Bendová