Šprintér Jakub Matúš (21) zabehol na otvorených majstrovstvách Bratislavy 60 metrov za 6,742 s. „Nebudem klamať, hnevá ma to,“ vraví rodák z Trnavy. Európska atletika mu nepovolila štart na voľnú kartu, ktorú preňho žiadal Slovenský atletický zväz.
Prvý februárový deň ste oslávili 21. narodeniny. Nemrzí vás, že ste si nedali darček v podobe limitu na HME v Belehrade?
Určite by to bolo pekné, ale, žiaľ, taký je šport. Mal som bežať rýchlejšie, nedá sa nič robiť. Bolo mi naozaj ľúto, že mi ušiel limit o dve tisíciny. Dúfal som, že mi povolia štart na voľnú kartu. Škoda, že ani to nevyšlo.
Kde ste stratili dve tisíciny?
Šprint je veľmi krátka disciplína to, aby ste si mohli dovoliť urobiť nejakú chybu. Minimálne zaváhanie sa prejaví vo veľkom. Momentálne mám problémy pri reakčnom štarte. Keby som bol rýchlejšie odštartoval, odrazilo by sa to na čase. Ten by mohol byť o dve-tri stotiny lepší… Na dráhe sa musíte za pár sekúnd roztrhať, aby ste dosiahli dobrý výsledok.
Po viac ako trojročnej spolupráci s trénerom Kristiánom Cupákom sa vaše cesty rozišli. Momentálne sa pripravujete pod vedením Nade Bendovej. Prečo ste si ju vybrali?
Tréner Cupák skončil s atletikou, bude sa venovať iným športom. Navyše, v ostatných dvoch rokoch som nedosahoval výsledky, aké som si predstavoval. Mal som dve možnosti – skončiť s kariérou alebo si nájsť nového kouča. Bendová mi sedí aj ako človek, mám s ňou dobrý vzťah. Ona bola pre mňa prvá voľba. Som rád, že to vyšlo.
Ako ste zatiaľ spokojný s prípravou?
Takáto zmena atlétovi nemusí pomôcť. Môže sa mu stať, že sa k svojim maximám priblíži až o rok-dva. Ja som sa k nim dostal veľmi rýchlo, čo je veľké pozitívum. To, že som sa po dvoch rokoch stagnácie k maximám priblížil, je zásluha náročnejších tréningov.
Dáva vám Bendová poriadne zabrať?
To si píšte! Tak ťažko, ako pracujem pod jej vedením, som v živote nepracoval. Znie to divne – ale o to viac ma to baví. Dodáva mi to novú motiváciu. Boli sme na sústredení v Afrike, na Skalke, spoznal som ďalších skvelých ľudí. Utvrdilo ma to v tom, že chcem tento šport robiť aj naďalej.
Bendová trénuje aj vášho najväčšieho konkurenta a kamaráta Jána Volka. Závážil aj tento fakt v jej prospech?
Stretávali sme sa s Johnym často – už v mladších kategóriách. Doprial som mu slovenský rekord, na pretekoch si držíme palce. Keď jeden z nás vyhrá, vzájomne si pogratulujeme. Pre mňa nie je šport o rivalite, skôr o priateľstve. Mám veľa kamarátov – atlétov, s ktorými som sa zblížil na mítingoch. Doprial som mu slovenský rekord, na pretekoch si držíme palce.
Môže vám spoločný tréning s Volkom pomôcť v napredovaní?
Určite, cítim to už teraz. Ťaháme sa na tréningoch i pretekoch. Spoločne makáme, radíme si, rozprávame sa. Verím, že pôjdeme hore.
Máte niekedy vnútorný pocit, že ste zabehli solídny čas?
Áno. Kvalitný výkon predvediem vtedy, keď mám niekoľko sekúnd okno a nepamätám si svoj beh. (smiech) Ak nebudem dosahovať najbližšie dva roky dobré výsledky v šprintoch, presedlám na štvorstovku.
Spomínate progres počas najbližších dvoch rokov. Čo si pod tým predstavujete?
V júli ma čakajú ME do 23 rokov v poľskom Bydgoszczi. Tam by som sa rád dostal v oboch disciplínach minimálne do finále. V kútiku duše mám malý sen, chcel by som získať aj medailu. Nič nie je nemožné. Čo sa týka časov, v šprintoch sú vrtkavé. Môže sa udiať čokoľvek. Rád by som na 100 m dostal pod 10,30 s a na 200 m pod 20,90 s.