Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Vadovičová: Na paralympiádach je veselo. Bez ohľadu na výsledky

Funkcionári aj fanúšikovia od nej na paralympiáde v Riu de Janeiro očakávali výborné výsledky. Úspešná puškárka Veronika Vadovičová (33) veľký tlak s bravúrou zvládla. Potvrdila svoju výnimočnú formu z ostatných rokov, z Brazílie si priniesla dve zlaté a jednu striebornú medailu.

17.01.2017 10:00
debata
Veronika Vadovičová. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Veronika Vadovičová Veronika Vadovičová.

„Konkrétne ciele som si vopred nedávala. No vyšlo to výborne,“ priznáva s úsmevom Paralympionička roka 2016.

Máte za sebou nesmierne úspešný rok. Ktorý moment z neho považujete za najkrajší?
Krásne a príjemné momenty prežívam celý čas od návratu z Ria. Absolvovala som množstvo besied v školách a stretla veľa príjemných ľudí. Besedy sú zväčša veľmi veselé. Z detí vyžaruje veľa energie. Často sa pýtajú veci, nad ktorými som pri streľbe nikdy nerozmýšľala. Verím, že sa mi podarí prilákať k nášmu športu viac mladých, najmä zdravotne postihnutých.

Čo vám prvé napadne pri zmienke o Riu?
Na olympiádu spomínam len v dobrom. Keď si pozriem nejaké fotky z Ria, prepadne ma menšia nostalgia. Na to horšie rýchlo zabúdam. Ľudia odo mňa očakávali výborné výsledky. Všetkých som však vopred varovala, že medaily sa nedajú len tak naplánovať. Nie som režisér ani stávková kancelária. Robíme šport a u nás sa o všetkom rozhoduje až na strelnici. Nepripúšťala som si tlak, nedávala si žiadne konkrétne ciele a vyšlo to nakoniec výborne.

Ktorá medaila bola pre vás najdôležitejšia?
Najťažšie som bojovala o druhú – tam sme boli najviac vyrovnaní a vyhrať zlato mohlo asi dvadsať strelcov. Keďže šlo o disciplínu bez rozdielu pohlavia, bola v nej výrazne väčšia konkurencia. Tam som potrebovala aj kus športového šťastia, aby som uspela. Prvá medaila ma výrazne nakopla, ale to bola čisto ženská disciplína a vedeli sme, že by som v nej mala získať medailu. Otázne bolo len to, akú. Spomínaná druhá – ležačka – bola viac vydretá aj odtrénovaná. Pred paralympiádou sme ju drilovali denne.

Štartovali ste až v štyroch disciplínach. Na čo, okrem nich, ste si v Riu našli čas?
Mala som to rozťahané od začiatku paralympiády až po jej koniec. Nič extra som si preto nemohla dovoliť. Až posledný deň sme boli na výlete a pozrieť si trošku aj ostatné športoviská. Z 23 dní v Riu som sa 20 venovala len streľbe.

Prezraďte, ako to vyzeralo v paralympijskej dedine.
Všetci slovenskí športovci držíme pokope a fandíme si navzájom. Prežívame spolu úspechy aj nezdary. Tvoríme výbornú komunitu, ale zároveň si každý rieši najmä to svoje. Každý z nás chce totiž dosiahnuť čo najlepší výsledok a vyhrať nejakú medailu. Všetci teda ešte aj na mieste poctivo trénujeme a pilujeme formu. Zaujímavým zážitkom pre mňa bolo, keď som v Riu stretla jednu domácu športovkyňu, s ktorou sme sa videli už na mojej prvej paralympiáde v roku 2000. Bolo zaujímavé porozprávať sa znova po 16 rokoch.

Slovenským športovcom sa v Riu darilo. Vo vašej komunite tak muselo byť takmer denne celkom veselo…
Na paralympiádach je vždy veselo. Bez ohľadu na to, koľko úspechov dosiahneme. Navzájom si veľmi prajeme. Všetci sa tešia z toho, že tam môžu byť a snažia sa užiť si to naplno. Je však pravda, že tentoraz nám šli medaily viac než sme čakali, čo bolo super.

Veronika Vadovičová. Foto: ROMAN BENICKÝ
Veronika Vadovičová, streľba, poh Veronika Vadovičová.

Za svoje úspechy ste dostali koncom roka množstvo ocenení. Ako vnímate rôzne ankety?
Je to príjemná súčasť nášho športového života. Nezvyčajné je pre mňa len to, že namiesto tradičných nohavíc, svetra či športového oblečenia mám na sebe pekné šaty (úsmev). Po veľmi dlhom čase – ak sa nemýlim tak prvý raz od roku 2008, keď som na paralympiáde v Pekingu získala zlato – som bola v závere minulého roka na Športovcovi roka. Som veľmi rada, že sme sa aj s Jožkom Metelkom výrazne priblížili k prvej desiatke (Metelka skončil jedenásty, Vadovičová dvanásta, pozn.). Pre náš paralympijský šport je len dobré, keď nás porovnávajú so zdravými športovcami. Aj my veľmi veľa trénujeme a náš šport sa profesionalizuje.

V domácej ankete triumfoval Matej Tóth. Bol aj vaším favoritom?
Samozrejme! Aj keď predošlý rok bol pre slovenský šport veľmi úspešný. Možno mali prvé miesto spoločne obsadiť všetci, ktorí dosiahli najväčšie úspechy. Ocenenie by si zaslúžili aj bratranci Škantárovci, Peter Sagan či Dominika Cibulková.

Čo si prajete do novej sezóny?
Aby všetko pokračovalo tak, ako to máme rozbehnuté. Minulý rok bol celý vydarený. Výbornú výkonnosť si držím už tri roky. Pred olympiádou som vyhrávala podujatia Svetového pohára, vždy sa mi darilo na majstrovstvách sveta i Európy. Ťažko hovoriť o obhajovaní dosiahnutých výsledkov, lebo to bude veľmi ťažké, ale chceme sa o to pokúsiť.

So streľbou ste začínali, aby ste mali čo robiť vo voľnom čase. Kedy ste začali premýšľať o účasti na paralympiáde?
Keď som začala strieľať, tak som ani netušila, že nejaká paralympiáda existuje. No môj štart bol veľmi rýchly. Do dvoch rokov som sa nominovala na paralympiádu. V Sydney 2000 som skončila predposledná, čo ma poriadne uzemnilo. Zároveň mi to ukázalo, že musím oveľa viac trénovať. Na druhej paralympiáde som sa umiestnila niekde v strede a až po desiatich rokoch tvrdého tréningu som získala v Pekingu 2008 zlato. V Londýne 2012 prišiel menší útlm. Následne som vymenila trénera a začali sme sa trochu inak pripravovať. Prišla ešte výraznejšia podpora od Športového centra polície a tá sa teraz prejavuje vo výsledkoch.

Kedy ste si uvedomili, že streľba sa stane vašou prácou?
V 2008 po prvej medaile z Pekingu. Vtedy ma zobrali do ŠCP a zmenilo mi to život. Nebola som už malé dievčatko na vozíčku, ľudia okolo ma začali brať ako športovkyňu. Sama som začala k všetkému pristupovať profesionálnejšie a zodpovednejšie. Už dávno nestačí paralympionikom venovať sa svojmu športu len vo voľnom čase. Veľmi ma teší, že aj zdraví športovci nás čoraz viac berú medzi seba. Začalo sa to asi spomínaným Pekingom. Stretávali sme sa s Mišom Martikánom, bratmi Hochschornerovcami, Erikom Vlčekom, Jurajom Tarrom aj mnohými inými.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Veronika Vadovičová