Rodáčka z maďarského Ózdu (24. 4. 1946), ktorá však vyrastala vo Veľkom Blahove, sa do histórie zapísala ako prvá slovenská atletická medailistka na olympijských hrách. V roku 1972 v Mníchove si vybojovala v skoku do diaľky bronzovú medailu. Na OH 1976 v Montreale stroskotala v kvalifikácii.
Na bronzovú mníchovskú olympiádu pre denník Šport spomínala nasledovne: „Bola to veľmi ťažká súťaž, menil sa vietor, bolo náročné vyrátať si rozbeh,“ charakterizovala Šuranová veternú lotériu na Olympijskom štadióne v Mníchove v lete 1972.
Od úvodného pokusu viedla domáca Nemka Rosendahlová výkonom 678 cm, no v tretej sérii ju Šuranová preskočila. Ibaže rozhodcovia videli na plastelíne stopu od prešľapu… „Preskočila som Rosendahlovú o desať centimetrov,“ podotkla.
„Moja prvá myšlienka na stupňoch patrila dcére Evuľke, nemala ani dva roky. Potom som si spomenula na trénera a napokon mi hlavou preletel smutný pocit, že som nevyhrala.“
Súťaž v Mníchove bola jej životná. V druhom pokuse zlepšila čs. rekord na 660 cm a vo štvrtom sa zlepšila na 667 cm. V tej chvíli bola druhá za Rosendahlovou (678), ale preskočila ju ešte Bulharka Jorgovová (677).
Eva Šuranová štartovala aj na štyroch európskych šampionátoch, jej najväčší úspech bolo striebro v Ríme 1974. Do finále sa dostala aj v Aténach 1969 (7.) a Budapešti 1966 (12.), v Prahe 1978 už nepostúpila z kvalifikácie.
„Nevyužila som všetko, čo bolo vo mne. Na oboch podujatiach, olympiáde v Mníchove aj ME v Ríme, som mala aj na zlato. Naozaj ma mrzí, že sa to nepodarilo,“ prezradila Eva Šuranová, ktorá najskôr súťažila za Sláviu Dunajská Streda (1961 – 1964), potom vo farbách Slávie SVŠT Bratislava (1965 – 1977) a RH Praha (1977 – 1978). Pripravovali ju len dvaja tréneri: Ladislav Pápay a Pavol Glesk (od roku 1965).
Šuranová však bola mimoriadne všestranná atlétka. Okrem diaľky bola výborná aj na prekážkach, v šprintoch i viacbojoch. Na majstrovstvách bývalého Československa získala 8 titulov v diaľke (1965 – 1969, 1972, 1974, 1975), dva na 100 m prekážok (1968, 1969), po jednom na 100 m (1975), v päťboji (1967) a 4 × 100 m (1978) plus halový na 50 m (1976). V rôznych disciplínach utvorila spolu 25 československých rekordov.
Eva Šuranová ukončila po ME 1978 v Prahe kariéru ako 32-ročná s osobnými rekordmi 667 cm v diaľke (s vetrom 674), 11,74 a 11,2 ručne na 100 m (neoficiálne aj 11,35), 23,56 na 200 m, čo bol až do roku 2003 slovenský rekord, 11,0 na 80 m prekážok a 13,5 na 100 m prekážok.
V roku 2014 ju Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov (KŠR SSN) na tradičnej slávnosti Športovec roka menoval za Športovú legendu. Ešte o rok skôr ju zaradili do Siene slávy slovenskej atletiky.
Ako informuje Slovenský olympijský výbor (SOV), v posledných rokoch sa Eva Šuranová s radosťou zúčastňovala na stretnutiach slovenských olympionikov-seniorov. Vo februári tohto roka absolvovala týždňový liečebný pobyt v Kúpeľoch Dudince, aký dovedna 18 olympionikom, predovšetkým v seniorskom veku, venovala Nadácia SOV. Od jesene však bojovala s veľkými zdravotnými problémami, ktorým napokon v posledný deň roka 2016 v nemocnici podľahla.