Putin: Štát neriadil doping
Podvádzali sme, priznala vraj šéfka ruskej antidopingovej agentúry. Bolo by to po prvý raz, čo by Rusko prvýkrát verejne priznalo, že v krajine existoval štátom riadený dopingový program. A je to v rozpore s nedávnym vyjadrením ruského prezidenta Vladimira Putina. Pred pár dňami počas veľkej tlačovej konferencie vyhlásil, že v krajine nikdy neexistoval štátom podporovaný dopingový systém, o ktorom informoval šéf špeciálnej komisie Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), kanadský právnik Richard McLaren.
"Utvorenie takéhoto systému je jednoducho nemožné a budeme sa všemožne snažiť, aby v budúcnosti nevznikol,“ povedal podľa InsideTheGames.biz Putin. Podľa neho bývalý šéf moskovského antidopingového laboratória Grigorij Rodčenkov – po Hrách v Soči utiekol do USA – ktorý poskytol WADA informácie o ruských podvodoch, pracuje a rozpráva na základe inštrukcií zo zahraničia. Cieľom je očierniť ruský šport.
Ruský šport sa však očierňuje sám. Vyplýva to zo McLarenovej správy. V riadenom systéme malo fungovať vyše 1000 ruských športovcov. Z 95 odobratých vzoriek Rusov na ZOH 2014 v Soči vykazovalo známky manipulácie až 28. Tieto vzorky budú opäť otestované. Podozrení pribúda vo viacerých športoch.
Podľa Anceliovičovej zamestnanci agentúry, na ktorej čele je od minulého roka, systematicky a dlhodobo niekoľko rokov vymieňali vzorky moču odobraté športovcom pre analýzu možného užívania zakázaných látok. Rovnako dodávali svojim športovcom prostriedky na zvýšenie výkonnosti.
Anceliovičová: Moje slová vytrhli z kontextu
"Bolo to sprisahanie viacerých organizácií,“ uviedla Anceliovičová. Odmietla ale obvinenia, že by za programom stál ruský prezident Putin či ktokoľvek z vysokých vládnych predstaviteľov. Anceliovičová, ktorá vo vyšetrovaní škandálu nefiguruje, bola podľa svojich slov v šoku, keď sa o všetkom dozvedela. Vitalij Smirnov, popredný ruský športový funkcionár, ktorého tento rok Putin v jeho 81 rokoch poveril tým, aby zreformoval národný antidopingový systém, uviedol: "Z môjho pohľadu bývalého ministra športu a prezidenta olympijského výboru sme urobili veľa chýb.“
Z Anceliovičovej výpovede, ako ju uverejnil americký denník vyplýva, že do systému bola zapojená Federálna služba bezpečnosti (FSB), nástupca sovietskej tajnej polície KGB. Jej príslušníci mali na starosť výmenu vzoriek v dopingovom laboratóriu spoločne s jej riaditeľom, a to aj počas domácej zimnej olympiády v Soči 2014. Ministerstvo športu potom po dlhé roky zabezpečovali čisté vzorky popredných športovcov, ktorí užívali zakázané prostriedky.
Anceliovičová však pre ruské média poprela, že hovorila nejakom sprisahaní. Zdôrazňuje, že jej slová vytrhli z kontextu a zle preložili. „Zmysel mojej vety bol v tom, že ani Richard Mc Laren vo svojich správach nikdy neuviedol, že šlo o štátom riadený doping,“ vysvetľuje.
RUSADA vo svojom stanovisku takisto konštatuje, že ide o nepochopenie výpovede, ktorá je vytrhnutá z kontextu. „Nie je v kompetencii RUSADA dávať vyhlásenia, či šlo o sprisahanie alebo nie,“ konštatujue agentúra v stanovisku. Ruská strana zvažuje dať americký denník na súd. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že predtým, ako budú reagovať, musia overiť vierohodnosť rozhovoru.
Medailistom pozastavili činnosť
Priznanie je podľa pozorovateľov motivované snahou očistiť ruský šport a čo najskôr vrátiť jeho športovcov medzinárodných súťaží. Najčerstvejšie sú zákazy štartov bežcov na lyžiach a olympijských medailistov Alexandra Legkova a Maxim Vylegžanina, ktorí majú kvôli podozreniu z porušenia dopingových pravidiel pozastavenú činnosť od Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS). Nezúčastnia sa kvôli tomu na nadchádzajúcej Tour de Ski, rovnako ani ich kolegovia Jevgenij Belov a Alexej Petuchov.
Ruský šport stratil svoj kredit v priebehu niekoľkých mesiacov po dvoch správach Medzinárodnej antidopingovej agentúry WADA. Svetová atletická asociácia IAAF už vlani v novembri zakázala ruským športovcom štart na všetkých svojich akciách. Svetové federácie v ostatných športoch riešili pred letnou olympiádou v Riu de Janeiro prípady ruských športovcov jednotlivo a Rusko vyslalo do Brazílie oklieštený tím. Pôvodne mu hrozil trest pre celú výpravu.
Podľa Smirnova majú Rusi jednoducho smolu. Ich kyberšpionáž nedávno prišla s odhalením, že športovci západných štátov majú špeciálne lekárske povolenie užívať zakázané látky z legitímnych terapeutických dôvodov. "My sme nikdy takú možnosť nemali,“ povedal.
Právnik Ruského olympijského výboru Viktor Berezov jeho slová podporil. „Pre WADA je jediné šťastie, že mala Rodčenkova (šéfa antidopingovéh laboratória pri Hrách v Soči). Možno sa to isté dialo v Číne, Londýne, všade. Pretože ten systém je prehnitý,“ podotkol.
Medzinárodný olympijský výbor na posledný vývoj kauzy zareagoval nariadením preskúmať spätne všetky vzorky ruských športovcov až do zimných hier vo Vancouveri 2010.
Chronológia dopingovej aféry v ruskom športe
- 3. novembra 2014 – Nemecká televízia ARD obvinila vo svojom dokumente Rusko zo systematického dopingu, korupcie a vydierania. Autori upozornili aj na následné zakrývanie pozitívnych testov a neochotu ich vyšetrovania zo strany funkcionárov.
- December 2014 – V súvislosti s obvinením z dopingu odstúpil šéf Ruskej atletickej federácie Valentin Balachničev z funkcie pokladníka medzinárodnej federácie IAAF. Funkcií v IAAF sa vzdali aj šéf lekárskeho a antidopingového oddelenia atletickej federácie Gabriel Doll a marketingový poradca Papa Massata Diack, syn vtedajšieho šéfa federácie Laminea Diacka. Na čelo trojčlennej komisie, ktorá sa mala zaoberať dopingom v Rusku, vymenovali bývalého šéfa Svetovej antidopingovej agentúry WADA Richarda Pounda. WADA si v rámci vyšetrovania odviezla z Moskvy vyše 3000 vzoriek.
- Február 2015 – Predseda Ruskej atletickej federácie Valentin Balachničev kvôli sérii dopingových škandálov po takmer štvrť storočí rezignoval.
- November 2015 – Francúzske úrady začali vyšetrovanie bývalého šéfa IAAF Laminea Diacka v súvislosti s korupciou a praním špinavých peňazí. WADA odobrala pre podozrenie zo systematického dopingu ruským atlétom akreditáciu moskovskému laboratóriu. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) pozastavil čestné členstvo bývalému šéfovi IAAF Diackovi a vyzval federáciu, aby začala disciplinárne konanie s ruskými atlétmi obvinenými z dopingu.
- 13. novembra 2015 – IAAF na návrh WADA pozastavila členstvo ruskému zväzu, čo znamenalo zákaz štartu v medzinárodných súťažiach. O niekoľko dní neskôr ustanovila IAAF nezávislý inšpekčný tím, ktorý má dohliadať na reformy v ruskej atletike. WADA následne suspendovala ruskú antidopingovú agentúru RUSADA, ktorej fungovanie označila za nevyhovujúce.
- Jún 2016 – WADA zverejnila, že za pol roka pristihli ruských športovcov vo viac ako 50 prípadoch pristihnutí pri dopingu, ešte viac sa ich kontrolám vyhlo. S tým im mala pomáhať aj ruská tajná služba a ďalšie štátne zložky.
- 21. júna 2016 – MOV uviedol, že rešpektuje rozhodnutie IAAF o potrestaní ruských atlétov.
- 25. júna 2016 – Ruskí atléti sa proti rozhodnutiu IAAF hromadne odvolali na Športový arbitrážny súd (CAS).
- 21. júla 2016 – CAS zamietol odvolanie ruských atlétov proti trestu od IAAF.
- 24. júla 2016 – MOV nevylúčil Rusko z OH v Riu de Janeiro. Rozhodnutie o účasti športovcov na olympiáde ponechal na federácie jednotlivých športov. Rusi nesmeli nominovať žiadneho športovca, ktorý v minulosti dostali trest za doping. Z pôvodnej ruskej nominácie vypadlo kvôli dopingovému škandálu celkom 116 olympionikov, niektorí však neskôr uspeli s odvolaním na CAS.
- 7. augusta 2016 – Medzinárodný paralympijský výbor (IPC) vylúčil kvôli štátom organizovanému dopingu celú ruskú výpravu z paralympijských hier v Riu de Janeiro.
- 24. októbra 2016 – Zástupcu ministra športu Jurija Nagornycha, jednu z hlavných postáv obrieho dopingového škandálu, prepustili. Už skôr vo funkcii ministra športu skončil Vitalij Mutko, toho však povýšili do funkcie podpredsedu vlády pre šport, turistiku a výchovu mládeže.
- 3. novembra 2016 – Ruský parlament schválil zákon, ktorý zavádza nové tresty za doping vrátane väzenia pre trénerov a športových funkcionárov navádzajúcich športovcov na užívaniu zakázaných preparátov. Zavedenie moderného antidopingového systému neskôr schválil aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý však dopingový škandál odmietol s tým, že ho považuje za súčasť protiruskej kampane.
- 7. decembra 2016 – MOV predĺžil predbežné opatrenia voči Rusku.
- 9. decembra 2016 – WADA zverejnila druhú časť správy o dopingových praktikách v Rusku. Vyplýva z nej, že medzi rokmi 2011 a 2015 profitovalo zo systematického dopingu viac ako tisíc ruských športovcov. MOV v reakcii na to oznámil, že nechá znovu otestovať všetky ruskej vzorky z OH v Londýne aj v Soči. Spätné testovanie vzoriek zatiaľ viedlo k diskvalifikácii 27 ruských športovcov z Hier v Pekingu 2008 a Londýne 2012.
- 13. decembra 2016 – Kvôli rozsiahlemu dopingovému škandálu v ruskom športe prišlo Soči o usporiadanie februárových majstrovstiev sveta v jazde na boboch a skeletone. Neskôr stretol rovnaký osud aj Svetový pohár a juniorský svetový šampionát v biatlone, SP v rýchlokorčuľovaní aj finále SP v behu na lyžiach.
- 23. decembra 2016 – MOV začal disciplinárne konanie s 28 ruskými športovcami, ktorí sú podozriví z manipulácie so vzorkami na OH v Soči.
- 28. decembra 2016 – Rusko prvýkrát priznalo, že v krajine existoval štátom riadený dopingový program. Uviedla to riaditeľka národnej antidopingovej agentúry Anna Anceliovičová.