Ako ste sa cítili na vyhlásení ankety Atlét roka 2016?
Veľmi príjemne. Po dlhšej dobe som sa stretla s viacerými priateľmi i známymi, podebatovali sme. Navyše, tento rok bolo čo oslavovať.
Kráľovná športu zažila na Slovensku v tomto roku nádherné chvíle. Čo tomu predchádzalo?
V celej tej šírke je to určite najúspešnejší rok slovenskej atletiky. Záujem o ňu rastie, dosiahli sme viacero výborných výsledkov. Piate miesto kladivára Marcela Lomnického v Riu je vynikajúce. A čo je najdôležitejšie – konečne máme aj olympijského šampióna.
Smeruje slovenská atletika k lepším časom?
Určite. Keď sme pred ôsmimi rokmi začínali s rôznymi projektmi, napríklad s Detskou atletikou, nebol záujem taký vysoký ako dnes. Sme radi, že si cestu k nej nachádzajú aj najmenší. Výrazným posunom vpred je aj obnovenie mítingu Pravda-Televízia-Slovnaft.
Prospelo by Slovensku viac atletických štadiónov?
Atletika je základom všetkých športov. Vždy som na ministerstvách presviedčala predstaviteľov štátu a neraz sa s nimi aj hádala, pretože sa zdráhali podporiť výstavbu atletickej dráhy či štadióna. Vraj je to drahé. To je možno pravda, ale pomohlo by to. Vysvetľovala som im, že každý športovec musí vedieť behať, skákať a byť ohybný. Deti si potom môžu vybrať, či zostanú na dráhe alebo pôjdu na trávu či ľad.
Matej Tóth sa stal suverénne slovenským atletickým kráľom. Ako ste prežívali jeho zlatý finiš?
Maťo na slávnosti potvrdil, že je skvelý chodec i zabávač. Slovom – osobnosť. Nik nepochyboval o tom, že bude najlepším slovenským atlétom. To bolo jednoznačné už po zlatej medaile v Riu. Sledovala som celú päťdesiatku a už od úvodu som bola zhrozená. Diniza poznám už dlhé roky, bála som sa o Maťov výsledok, keď Francúz zvolil také šialené tempo hneď od začiatku. Obdivujem ho, že aj napriek všetkému došiel do cieľa ako ôsmy. Pred Matejovým rozumným tempom a takticky vyzretým výkonom dávam klobúk dole.
Kedy ste začali veriť v zlato?
Okolo 45. kilometra. Dotiahol Tallenta a už to bolo jednoznačné. Viezol sa na víťaznej vlne až do cieľa.
Marcel Lomnický dosiahol svoje najlepšie umiestnenie na olympiáde. Ako hodnotíte jeho výkon?
Všetci hovoria, že je na kladivo malý. To som bola aj ja na skok do výšky a na Hrách v Montreale som bola štvrtá. Marcel je veľmi pracovitý. Verím, že si vybojuje olympijskú medailu. Spoločne s Matejom i ďalšími súčasnými kolegami z reprezentácie sú dôkazom progresu slovenskej atletiky.
Po olympiáde sa pridal k tréningovej skupine Pawla Fajdeka. Môže mu spolupráca so svetovou jednotkou pomôcť?
Samozrejme, len nesmie napodobniť Poliakov výkon v Riu, keď nepostúpil z kvalifikácie…(smiech)
Ako vnímate svojho nasledovníka v čele Slovenského atletického zväzu Petra Korčoka?
Veľmi úspešne sa zhostil nielen šéfovského kresla, ale aj vedúceho slovenskej výpravy v Riu. Sama som to zažila v Atlante 1996 a poviem vám – je to riadne sústo, riešite veľa vecí za pochodu. Je mladý a perspektívny. Obklopil sa šikovnými ľuďmi, čo je predpoklad napredovania.
Môže ťažiť z toho, že je bývalým profesionálnym športovcom?
Samozrejme. Keď som bola v Atlante vedúca výpravy, považovala som to za väčší úspech, ako keď som sama športovala. Dokázala som sa vtedy vcítiť do našich olympionikov a snažila som sa im utvoriť čo najlepšie podmienky pre ich výkon.