I tak sa u úspešnej trapistky Zuzany Rehák Štefečekovej nad všetkým z aktuálneho roka vyníma 22. apríl. Priviedla na svet prvého potomka – syna Nathana.
„Streľba je pre mňa teraz väčšia zábava. Vnímam ju ako možnosť na odreagovanie a sebarealizáciu. Európsky šampionát bol pre mňa výnimočný okamih. Na strelnicu som si odskočila od plienok a dopadlo to výborne. Vyšla mi forma a mala som pri sebe mojich dvoch najdôležitejších chlapov. Nič mi nechýbalo. Navyše som stretla ľudí z našej streleckej komunity, ktorých som predtým celý rok nevidela,“ približuje 32-ročná brokárka.
Ďalšia sezóna bude skúšobná
Zvíťazila počas sezóny vo všetkých pretekoch, na ktorých sa zúčastnila?
„Nie, nevyhrala som všetko,“ rozosmeje sa. „Mám pocit, že na domácich majstrovstvách som bola prvá, ale na Perazzi Cupe len druhá. Strieľať som začala koncom mája a skončila som v polovici septembra. Najviac ma prekvapilo, ako mi to po návrate na strelnicu hneď šlo. Dva či tri tréningy boli o ničom, ale potom som si uvedomila, že som z toho vôbec nevypadla. Či to bude jednoduché alebo zložité, som nikdy príliš neriešila. Strieľam, lebo ma to baví,“ dodáva.
V uplynulej sezóne mali pred kariérou jednoznačne navrch materské povinnosti. Budúcu, v ktorej sa ešte nebudú rozdeľovať olympijské miestenky do Tokia, vníma Rehák Štefečeková ako skúšobnú.
„Pôjdem do nej bez veľkých očakávaní. Zistím, ako sa dá skĺbiť profesionálny šport s rodičovskými povinnosťami. Otestujem si, či je pre mňa lepšie, keď so mnou Nathan poletí niekam na súťaž, alebo keď ostane doma. Tokio je pre mňa výzva. Vždy sme s trénerom hovorili o tom, čo nás čaká v rámci olympijského cyklu. Navyše, na východe mi to ide lepšie než na západe,“ dodá s veľavravným úsmevom dvojnásobná strieborná olympijská medailistka.
Ako prežívala najväčší športový sviatok v Riu doma pri televízore?
„Bola to moja najsledovanejšia olympiáda. Na predošlých som sa po úspešnom návrate už príliš k sledovaniu telky nedostala. Ľúto mi bolo len vtedy, keď začali športovci prichádzať do dediny a na sociálne siete pridávali fotky. Pochopila som, že sa to všetko deje bezo mňa. Potom to však už bolo v pohode,“ hovorí.
Manžel na materskú
Užila si všetky úspechy slovenských športovcov pod piatimi kruhmi a má úplne jasno v tom, koho by zvolila za športovca roka pod Tatrami.
„U mňa je to bez rozmýšľania Maťo Tóth. Olympijskí medailisti sú u mňa jednoznačne najvyššie. Preto by boli druhí bratranci Škantárovci. Olympiáda je raz za štyri roky, zatiaľ čo drvivá väčšina pretekov vrátane Tour de France každý rok,“ približuje svoj pohľad.
Jasno už má aj v tom, ako by mala vyzerať jej príprava na budúcu sezónu. Vo februári pôjde na sústredenie i preteky do Kataru, v apríli ju čaká podujatie Svetového pohára na Cypre a potom majstrovstvá Európy a sveta.
„Ciele? Užiť si to. Som v štádiu, že si chcem streľbu najmä užívať. Ak všetko sadne, ako má, prídu aj medaily. Budú so mnou cestovať aj Nathan s manželom Maťom. Dohodli sme sa, že kým malý dovŕši rok, nenechám ho samého doma,“ prezradí a pridá aj pikošku: „Manžel teraz pôjde na tri mesiace na materskú. Mám rozbehnutý jeden súkromný projekt, ale najmä obaja chceme, aby mal aj Maťo možnosť byť s Nathanom častejšie ako len večer po práci. Nech ho vidí intenzívnejšie vyrastať.“
Sedemmesačný Nathan sa často pohybuje medzi ľuďmi, preto je nesmierne spoločenský. Aj pri stredajšom vyhlásení najlepších strelcov sa po prebudení ani nesťažoval, keď si ho do opatery – namiesto maminy rozdávajúcej rozhovory – zobrali jej reprezentačné kolegyne. Spokojne sa usmieval.
„Ani si nevšimol, že nie som pri ňom,“ smiala sa. „Doma všade lozí. Dokonca sa začal štárať psovi do misky. Musíme nechať všade otvorené priestory, aby nemohol Maxa zahnať do kúta. Ten je síce tolerantný, ale raz ho už malý zatlačil k stene, a tak na neho Maxo vrčal,“ dodala.