„Mal som výhodu, pretože som dopredu vedel, že pôjdem na olympiádu. Cieľom bolo pripraviť sa na ňu čo najlepšie,“ priznáva vodný slalomár Matej Beňuš (29). Pri premiére pod piatimi kruhmi vybojoval v kategórii C1 striebro. Nadviazal tak na medailovú žatvu legendárneho predchodcu Michala Martikána, ktorý z piatich olympiád v rade odchádzal s cenným kovom (2–2–1).
Ako hodnotíte otvorenie nového kanála Whitewater XL v Aucklande?
Na Novom Zélande bolo super, páčilo sa mi tam. Vyzerá to tak, že sa do Aucklandu v januári na mesiac vrátim. Absolvujem tam časť prípravy, ktorú potom dokončím v Austrálii. Ešte to síce nie je oficiálne potvrdené a dohodnuté, ale som tejto alternatíve naklonený.
Vyhovovala vám tamojšia voda?
Kanál aj celý areál je veľmi moderný, niečo také mi už chýbalo. Jazdilo sa mi veľmi dobre. Je to veľmi podobné napríklad londýnskej trati či tej v Riu.
Je niečím špecifický?
Bolo na ňom veľa valcov po sebe, kde sa loď poriadne nevie rozbehnúť. Musím tam mať dobrý nájazd, inak zabrzdím a stratím čas. Znovu rozhýbať moje kilá je náročné. (smiech) Zaujímavé sú aj veľké skoky. Tie sú tam najmä preto, aby pritiahli amatérskych pretekárov či rafterov.
V neoficiálnej súťaži ste skončili na druhej priečke za Nemcom Franzom Antonom. Ste spokojný?
Bolo to trochu iné podujatie, na aké som zvyknutý zo Svetového pohára. Celá súťaž spočívala v štyroch disciplínach, za ktoré sme mohli dostať maximálne tisíc bodov. Prvá disciplína bola podobná šprintu. Na celej trati bolo len osem bránok, z toho dve protivodné. Každá chybička sa trestala, jednej som sa nevyhol ani ja. Zvyšné tri disciplíny sa týkali slalomu, kde sa hodnotila kvalifikácia aj dve finálové kolá. S druhou priečkou som spokojný. Umiestnenie však išlo bokom.
Bolo to príjemné ukončenie sezóny?
Áno. Mám rád Nový Zéland a toto podujatie mi spestrilo záver roka. Dokonca som si vyskúšal aj preteky, v ktorých som musel skočiť z niekoľkometrovej rampy do kanála. Vypadol som hneď v úvodnej rozjazde. Zrejme preto, lebo sa pretekalo v kajaku a ja som kanoista. (smiech)
Sezónu ste otvorili vo februári v Penrithe. Už ste niekedy pretekali tak dlho?
Každá je dlhá. V Aucklande som si skôr obzeral kanál a podmienky na prípravu, ako sa sústredil na výsledok. Oficiálnu sezónu som ukončil po septembrovom finále Svetového pohára v Tacene.
Je možné, že sa do Aucklandu vyberiete spoločne s bratrancami Ladislavom a Petrom Škantárovcami a trénerom Pavlom Ostrovským v rámci prípravy na novú sezónu?
Pred odletom sme sa dohodli, že im dám nejaké informácie. Zistil som, že podmienky sú na výbornej úrovni. Zatiaľ sme to až tak neriešili, priletel som pred dvomi dňami. Ťažko teraz povedať, ako sa dohodneme.
Ako hodnotíte rok 2016?
Mal som v ňom výhodu, pretože som vopred vedel, že pôjdem na olympiádu. Cieľom bolo sa na ňu čo najlepšie pripraviť. Strávil som v Riu viac ako tri mesiace, čo mi k striebru výrazne pomohlo. Mrzia ma majstrovstvá Európy v Liptovskom Mikuláši. Na môj najmenej obľúbený kanál som sa nestihol dostatočne pripraviť. Na druhej strane, piata priečka z ME nie je zlá. Svetový pohár mohol byť aj lepší. Počínanie v ňom ovplyvnila olympiáda, ktorá bola mojou prioritou. Vyšla mi výborne.
Máte pocit, že náročná sezóna ukrojila veľa z vášho času pre rodinu?
Asi áno. Na jarné sústredenie však pôjdu spoločne so mnou aj manželka a synovia. Bude to o niečom inom. Má to svoje plusy aj mínusy. Keď sme spolu, Ivanka to má ľahšie. Byť sama na dvoch chlapcov, to nie je nič jednoduché. Mínusom je, že po tréningoch nemám toľko času na oddych. Musím byť stále v strehu a pohybe. Nič sa ale nedá robiť, som zodpovedný rodič. (smiech)
Bolo ukončenie osemročnej spolupráce s trénerom Jurajom Minčíkom ťažké?
Ani nie. Také veci sa stávajú bežne. Nečudujem sa mu, že prijal ponuku riaditeľa Športového centra polície. Na jeho pozícii by som urobil to isté. Bolo to skvelé obdobie, ktoré sa skončilo na vrchole. Je toho naozaj dosť, na čo môžeme spomínať.
Minčík priznal, že rád pomôže vášmu novému trénerovi s nejakými radami či metodickými plánmi. Ste tomu naklonený?
Poznajú sa už veľmi dlho. Sedeli spoločne v kancelárii, vyriešili množstvo problémov. Zhovárali sa o našich povahách, aj o tom, ako k nám pristupovať. Pavla poznám ešte z pretekárskych čias. Myslím si, že to bude fungovať. Navyše, Jurajova pomoc sa hocikedy môže zísť.
Akú sú vaše ciele na budúci rok?
Meniť v príprave nebudeme nič. Veď na čo, keď to dobre zafungovalo. Mám najvyššie ciele. Chcem uspieť na ME, všetkých kolách Svetového pohára aj na MS.